AKA Vedanta Sutras or Shariraka Sutras
Author: Sage Badarayana
The Brahma Sutras are a foundational text of Hindu philosophy, specifically the Vedanta tradition. Written by the sage Badarayana (often associated with Vyasa) around 400–450 CE (with older origins), the text consists of 555 concise aphorisms (sutras) organized into four chapters.Their primary purpose is to systematize and harmonize the teachings of the Upanishads, which can often seem contradictory at first glance.
The Three Pillars of Vedanta
The Brahma Sutras make up the first of the Prasthanatrayi ("three starting points") which form the basis of all Vedanta philosophy. The other two pillars are:
The Upanishads (The foundational revelations)
The Bhagavad Gita (The practical application of philosophy)
2.1
Conflict with Smriti | atha oṃ smṛtyanavakāśadoṣaprasaṅga cennānyasmṛtyanavakāśadoṣaprasaṅgāt oṃ 2.1.1.. ||
Conflict with Smriti | atha o smtyanavakasadosaprasanga cennanyasmtyanavakasadosaprasangat o 2.1.1.. ||
oṃ itareṣāṃ cānupalabdheḥ oṃ ||
o itaresa canupalabdhe o ||
Refutation of Yoga | oṃ etena yogaḥ pratyuktaḥ oṃ 2.1.3.. ||
Refutation of Yoga | o etena yoga pratyukta o 2.1.3.. ||
Difference in Nature | oṃ na vilakṣaṇatvādasya tathātvaṃ ca śabdāt oṃ 2.1.4.. ||
Difference in Nature | o na vilaksanatvadasya tathatva ca sabdat o 2.1.4.. ||
oṃ abhimānivyapadeśastu viśeṣānugatibhyām oṃ ||
o abhimanivyapadesastu visesanugatibhyam o ||
oṃ dṛśyate tu oṃ ||
o dsyate tu o ||
oṃ asaditi cenna pratiṣedhamātratvāt oṃ ||
o asaditi cenna pratisedhamatratvat o ||
oṃ apītau tadvatprasaṅgādasamañjasam oṃ ||
o apitau tadvatprasangadasamanjasam o ||
oṃ na tu dṛṣṭāntabhāvāt oṃ ||
o na tu dstantabhavat o ||
oṃ svapakṣadoṣācca oṃ ||
o svapaksadosacca o ||
oṃ tarkāpratiṣṭhānādapi anyathānumeyamiti cedevamapyanirmokṣaprasaṅgaḥ oṃ ||
o tarkapratisthanadapi anyathanumeyamiti cedevamapyanirmoksaprasanga o ||
Non-acceptance by the Wise | oṃ etena śiṣṭāparigrahā'pi vyākhyātāḥ oṃ 2.1.12.. ||
Non-acceptance by the Wise | o etena sistaparigraha'pi vyakhyata o 2.1.12.. ||
Brahman Becoming an Experiencer | oṃ bhoktrāpatteravibhāgaścetsyāllokavat oṃ 2.1.13.. ||
Brahman Becoming an Experiencer | o bhoktrapatteravibhagascetsyallokavat o 2.1.13.. ||
Origin | oṃ tadananyatvamārambhaṇaśabdādibhyaḥ oṃ 2.1.14.. ||
Origin | o tadananyatvamarambhanasabdadibhya o 2.1.14.. ||
oṃ bhāve copalabdheḥ oṃ ||
o bhave copalabdhe o ||
oṃ sattvāccāvarasya oṃ ||
o sattvaccavarasya o ||
oṃ asadvyapadeśānneti cenna dharmāntareṇa vākyaśeṣāt oṃ ||
o asadvyapadesanneti cenna dharmantarena vakyasesat o ||
oṃ yukteḥ śabdāntarācca oṃ ||
o yukte sabdantaracca o ||
oṃ paṭavacca oṃ ||
o patavacca o ||
oṃ yathā prāṇādiḥ oṃ ||
o yatha pranadi o ||
Non-performance of Good | oṃ itaravyapadeśāddhitākaraṇādidoṣaprasaktiḥ oṃ 2.1.21.. ||
Non-performance of Good | o itaravyapadesaddhitakaranadidosaprasakti o 2.1.21.. ||
oṃ adhikaṃ tu bhedanirdeśāt oṃ ||
o adhika tu bhedanirdesat o ||
oṃ aśmādivacca tadanupapattiḥ oṃ ||
o asmadivacca tadanupapatti o ||
Creation without Materials | oṃ upasaṃhāradarśanānneti cenna kṣīravaddhi oṃ 2.1.24.. ||
Creation without Materials | o upasaharadarsananneti cenna ksiravaddhi o 2.1.24.. ||
oṃ devādivadapi loke oṃ ||
o devadivadapi loke o ||
Wholesale Transformation | oṃ kṛtsnaprasaktirniravayavatvaśabdakopo vā oṃ 2.1.26.. ||
Wholesale Transformation | o ktsnaprasaktirniravayavatvasabdakopo va o 2.1.26.. ||
oṃ śrutestu śabdamūlatvāt oṃ ||
o srutestu sabdamulatvat o ||
oṃ ātmani caivaṃ vicitrāśca hi oṃ ||
o atmani caiva vicitrasca hi o ||
oṃ svapakṣadoṣācca oṃ ||
o svapaksadosacca o ||
Possession of All Powers | oṃ sarvopetā ca taddarśanāt oṃ 2.1.30.. ||
Possession of All Powers | o sarvopeta ca taddarsanat o 2.1.30.. ||
oṃ vikaraṇatvānneticettaduktam oṃ ||
o vikaranatvanneticettaduktam o ||
Need of Motive | oṃ na prayojanattvāt oṃ 2.1.32.. ||
Need of Motive | o na prayojanattvat o 2.1.32.. ||
oṃ lokavattu līlākaivalyam oṃ ||
o lokavattu lilakaivalyam o ||
Partiality and Cruelty | oṃ vaiṣyamyanairghṛṇye na sāpekṣatvāttathā hi darśayati oṃ 2.1.34.. ||
Partiality and Cruelty | o vaisyamyanairghnye na sapeksatvattatha hi darsayati o 2.1.34.. ||
oṃ karmāvibhāgāditi cennānāditvāt oṃ ||
o karmavibhagaditi cennanaditvat o ||
oṃ upapadyate cāpyupalabhyate ca oṃ ||
o upapadyate capyupalabhyate ca o ||
Propriety of All the Characteristics | oṃ sarvadharmopapatteśca oṃ 2.1.37.. brahmasūtreṣu caturthādhyāyasya ||
Propriety of All the Characteristics | o sarvadharmopapattesca o 2.1.37.. brahmasutresu caturthadhyayasya ||