Author: Sri Swami Shivananda
Dedicated to Bhagavan Vyasa and Lord Krishna Avatara of Lord Vishnu Flute-Bearer of Vrindavana Joy of Devaki, Beloved of Radho Redeemer of the Fallen
karmaṇaiva hi संसिद्धिमास्थिता janakādayaḥ | | लोकसंग्रहमेवापि संपश्यन्कर्तृमर्हसि ॥२०॥ ||
karmanaiva hi SaSaThaThhaMaSaThaTa janakadaya | | LKaSaGaRaHaMaVaPa SaPaShaYaNaKaRaTaMaRaHaSa ||
jyāyasī चेत्कर्मणस्ते matā बुद्धिर्जनार्दन | | तत्कि karmaṇi ghore māṃ niyojayasi keśava ॥१॥ ||
jyayasi CaTaKaRaMaNaeSaTa mata BThaThhaRaJaNaRaThaNa | | TaTaKa karmani ghore ma niyojayasi kesava ||
व्यामिश्रेणेव vākyena buddhi मोहयसीव me | तदेकं vada niścitya yena श्रेयोऽहमाप्नुयाम् ॥२॥ ||
VaYaMaShaRaNaeVa vakyena buddhi MaHaYaSaVa me | TaThaKa vada niscitya yena ShaRaYaHaMaPaNaYaMa ||
śrī भगवानुवाच | लोकेऽस्मिन्द्रिविधा niṣṭhā purā proktā मयानघ । | jñānayogena सांख्यानां karmayogena योगिनाम् ॥३॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | LKaSaMaNaThaRaVaThha nistha pura prokta MaYaNaGha . | jnanayogena SaKhaYaNa karmayogena YaGaNaMa ||
na कर्मणामनारम्भानैष्कर्म्य॑ पुरुषोऽश्नु | na ca संन्यसनादेव siddhi samadhigacchati ॥४॥ ||
na KaRaMaNaeMaNaRaMaBhaNaShhaKaRaMaYa PaRaShhaShaNa | na ca SaNaYaSaNaThaVa siddhi samadhigacchati ||
na fe कश्चिक्षणमपि jātu तिष्ठत्यकर्मकृत् | kāryate हावशः karma sarvaḥ प्रकृतिजैर्गुणैः ॥५॥ ||
na fe KaShaCaKaShhaNaeMaPa jatu TaShhaThaTaYaKaRaMaKaTa | karyate HaVaSha karma sarva PaRaKaTaJaRaGaNae ||
karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā स्मरन् | | इन्द्रयार्थान्विमूढात्मा mithyācāraḥ sa ucyate ..6.. ||
karmendriyani sayamya ya aste manasa SaMaRaNa | | iNaThaRaYaRaThaNaVaMaDhaTaMa mithyacara sa ucyate ..6.. ||
यस्त्विन्द्रियाणि manasā नियम्यारभतेऽर्जुन । | karmendriyaiḥ कर्मयोगमसक्तः sa viśiṣyate ॥७॥ ||
YaSaTaVaNaThaRaYaNae manasa NaYaMaYaRaBhaTaRaJaNa . | karmendriyai KaRaMaYaGaMaSaKaTa sa visisyate ||
niyatam kuru karma tvaṃ karma ज्यायो ह्यकर्मणः | | शरीरयात्रापि ca te na प्रसिद्भ्येदकर्मणः ॥८॥ ||
niyatam kuru karma tva karma JaYaYa HaYaKaRaMaNae | | ShaRaRaYaTaRaPa ca te na PaRaSaThaBhaYaThaKaRaMaNae ||
यज्ञार्थात्कर्मणो$न्यत्र लोकोऽयं karmabandhanaḥ | | tadartha karma kaunteya मुक्तसंगः samācara ॥९॥ ||
YaJaNiaRaThaTaKaRaMaNae$NaYaTaRa LKaYa karmabandhana | | tadartha karma kaunteya MaKaTaSaGa samacara ||
sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā पुरोवाच prajāpatiḥ | | anena प्रसविष्यध्वमेष वोसस्त्विष्टकामधुक् ॥१० ||
sahayajna praja sstva PaRaVaCa prajapati | | anena PaRaSaVaShhaYaThhaVaMaShha VaSaSaTaVaShhaTaKaMaThhaKa ||
देवान्भावयतानेन te देवा bhāvayantu vaḥ । | रस्परं bhāvayantaḥ śreyaḥ परमवाप्स्यथ ॥११॥ ||
ThaVaNaBhaVaYaTaNaNa te ThaVa bhavayantu va . | RaSaPaRa bhavayanta sreya PaRaMaVaPaSaYaTha ||
arjuna uvāca | atha kena प्रयुक्तोऽयं pāpaṃ carati pūruṣaḥ | | अनिच्छन्नपि vārṣṇeya बलादिव niyojitaḥ ॥३६॥ ||
arjuna uvaca | atha kena PaRaYaKaTaYa papa carati purusa | | aNaCaChhaNaNaPa varsneya BLThaVa niyojita ||
इष्टान्भोगान्हि वो देवा dāsyante yajñabhāvitāḥ | | तैर्दत्तानप्रदायैभ्यो yaḥ bhuṅkte stena eva saḥ ॥१२॥ ||
iShhaTaNaBhaGaNaHa Va ThaVa dasyante yajnabhavita | | TaRaThaTaTaNaPaRaThaYaBhaYa ya bhunkte stena eva sa ||
yajñaśiṣṭāśinaḥ सन्तो mucyante sarvakilbiṣaiḥ | bhuñjate te त्वघं पापा ye पचन्त्यात्मकारणात् ii 3 ||
yajnasistasina SaNaTa mucyante sarvakilbisai | bhunjate te TaVaGha PaPa ye PaCaNaTaYaTaMaKaRaNaeTa ii 3 ||
अन्नाद्धवन्ति bhūtāni पर्जन्यादन्नसम्भवः | | यज्ञाद्भवति पर्जन्यो yajñaḥ karmasamudbhavaḥ ॥१४॥ ||
aNaNaThaThhaVaNaTa bhutani PaRaJaNaYaThaNaNaSaMaBhaVa | | YaJaNiaThaBhaVaTa PaRaJaNaYa yajna karmasamudbhava ||
karma sated viddhi ब्रह्मक्षरसमुद्धवम् | | तस्मात्सर्वगतं brahma nityaṃ yajñe प्रतिष्ठितम् ॥१५॥ ||
karma sated viddhi BRaHaMaKaShhaRaSaMaThaThhaVaMa | | TaSaMaTaSaRaVaGaTa brahma nitya yajne PaRaTaShhaThaTaMa ||
evaṃ pravartitaṃ cakraṃ नानुवर्तयतीह yaḥ | | अघायुरिन्द्रियारामो moghaṃ pārtha sa jīvati ॥१६॥ ||
eva pravartita cakra NaNaVaRaTaYaTaHa ya | | aGhaYaRaNaThaRaYaRaMa mogha partha sa jivati ||
यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च mānavaḥ | | आत्मन्येव ca सन्तुष्टस्तस्य kārya na vidyate ॥१७॥ ||
YaSaTaVaTaMaRaTaRaVa SaYaThaTaMaTaPaTaShaCa manava | | aaTaMaNaYaVa ca SaNaTaShhaTaSaTaSaYa karya na vidyate ||
naiva tasya कृतेनार्थो नाकृतेनेह kaścana । | na चास्य sarvabhūteṣu कश्चिदर्थव्यपाश्रयः ॥१८॥ ||
naiva tasya KaTaNaRaTha NaKaTaNaHa kascana . | na CaSaYa sarvabhutesu KaShaCaThaRaThaVaYaPaShaRaYa ||
तस्मादसक्तः satataṃ kārya karma samācara | | असक्तो ह्याचरन्कर्म परमाप्नोति pūruṣaḥ ॥१९॥ ||
TaSaMaThaSaKaTa satata karya karma samacara | | aSaKaTa HaYaCaRaNaKaRaMa PaRaMaPaNaTa purusa ||
यद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो janaḥ । | sa यत्ममाणं kurute लोकंस्तदनुवर्तते ॥२१॥ ||
YaThaYaThaCaRaTa ShaRaShhaThaSaTaTaTaThaVaTaRa jana . | sa YaTaMaMaNae kurute LKaSaTaThaNaVaRaTaTa ||
na me पार्थास्ति कर्तव्यं triṣu lokeṣu kiñcana | | नानवाप्तमवाप्तव्यं varta eva ca karmaṇi ॥२२॥ ||
na me PaRaThaSaTa KaRaTaVaYa trisu lokesu kincana | | NaNaVaPaTaMaVaPaTaVaYa varta eva ca karmani ||
yadi ह्यहं na वर्तेयं jātu कर्मण्यतन्द्रितः | mama वर्त्मानुवर्तन्ते manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ॥२३॥ ||
yadi HaYaHa na VaRaTaYa jatu KaRaMaNaeYaTaNaThaRaTa | mama VaRaTaMaNaVaRaTaNaTa manusya partha sarvasa ||
उत्सीदेयुरिमे लोका na कुर्या karma चेदहम् । | saṅkarasya ca kartā स्यामुपहन्यामिमाः prajāḥ ॥२४॥ ||
uTaSaThaYaRaMa LKa na KaRaYa karma CaThaHaMa . | sankarasya ca karta SaYaMaPaHaNaYaMaMa praja ||
saktāḥ कर्मण्यविद्वांसो yathā kurvanti bhārata | कुर्याद्वद्रांस्तथासक्तश्चिकीर्षुर्लोकसंग्रहम् ॥ ||
sakta KaRaMaNaeYaVaThaVaSa yatha kurvanti bharata | KaRaYaThaVaThaRaSaTaThaSaKaTaShaCaKaRaShhaRaLKaSaGaRaHaMa ||
na buddhibhedaṃ जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम् | | जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान् yuktaḥ समाचरन् ॥२६ ||
na buddhibheda JaNaYaThaJaNiaNa KaRaMaSaNaGaNaMa | | JaShhaYaTaSaRaVaKaRaMaNae VaThaVaNa yukta SaMaCaRaNa ||
prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ । | ahaṅkāravimūḍhātmā कर्ताऽहमिति manyate ॥२७॥ ||
prakte kriyamanani gunai karmani sarvasa . | ahankaravimuhatma KaRaTaHaMaTa manyate ||
तत्त्ववित्तु mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ | | गुणा guṇeṣu vartanta matvā na sajjate ॥२८॥ ||
TaTaTaVaVaTaTa mahabaho gunakarmavibhagayo | | GaNae gunesu vartanta matva na sajjate ||
प्रकृतेर्गुणसम्मूढाः sajjante guṇakarmasu | | तानकृत्स्नविदो मन्दान्कृत्स्नविन्न विचालयेत् ॥२९॥ ||
PaRaKaTaRaGaNaeSaMaMaDha sajjante gunakarmasu | | TaNaKaTaSaNaVaTha MaNaThaNaKaTaSaNaVaNaNa VaCaLYaTa ||
mayi sarvāṇi karmāṇi संन्यस्याध्यात्मचेतसा । | निराशीर्निर्ममो bhūtvā yudhyasva vigatajvaraḥ ॥३०॥ ||
mayi sarvani karmani SaNaYaSaYaThhaYaTaMaCaTaSa . | NaRaShaRaNaRaMaMa bhutva yudhyasva vigatajvara ||
ye me मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति mānavāḥ | | शरद्धावन्तोऽनसूयन्तो mucyante तेऽपि karmabhiḥ ॥३१॥ ||
ye me MaTaMaTha NaTaYaMaNaTaShhaThaNaTa manava | | ShaRaThaThhaVaNaTaNaSaYaNaTa mucyante TaPa karmabhi ||
ye त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति me matam | सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि naṣṭānacetasaḥ ॥३२॥ ||
ye TaVaTaThaBhaYaSaYaNaTa NaNaTaShhaThaNaTa me matam | SaRaVaJaNiaNaVaMaDhaSaTaNaVaThaThha nastanacetasa ||
sadṛśam ceṣṭate svasyāḥ प्रकृतेज्ञानवानपि । | prakṛtiṃ yānti bhūtāni nigrahaḥ ki kariṣyati ॥३३॥ ||
sadsam cestate svasya PaRaKaTaJaNiaNaVaNaPa . | prakti yanti bhutani nigraha ki karisyati ||
इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे rāgadveṣau vyavasthitau । | तयोर्न वशमागच्छेत्तौ hyasya paripanthinau avi ||
iNaThaRaYaSaYaNaThaRaYaSaYaRaTha ragadvesau vyavasthitau . | TaYaRaNa VaShaMaGaCaChhaTaTa hyasya paripanthinau avi ||
श्रेयान्स्वधर्मो viguṇaḥ परधर्मात्स्वनुष्ठितात् | svadharme nidhanaṃ śreyaḥ परधर्मो bhayāvahaḥ ॥३५॥ ||
ShaRaYaNaSaVaThhaRaMa viguna PaRaThhaRaMaTaSaVaNaShhaThaTaTa | svadharme nidhana sreya PaRaThhaRaMa bhayavaha ||
śrī भगवानुवाच | kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ | | महाशनो mahāpāpmā विद्धयेनमिह वैरिणम् ॥३७॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | kama esa krodha esa rajogunasamudbhava | | MaHaShaNa mahapapma VaThaThhaYaNaMaHa VaRaNaeMa ||
धूमेनाव्रियते वहिर्यथा55दर्शो malena ca | यथोल्बेनावृतो गर्भस्तथा तेनेदमावृतम् ॥३८॥ ||
ThhaMaNaVaRaYaTa VaHaRaYaTha55ThaRaSha malena ca | YaThaLBNaVaTa GaRaBhaSaTaTha TaNaThaMaVaTaMa ||
āvṛtaṃ ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो nityavairiṇā । | kāmarūpeṇa duṣpūreṇa दुष्पूरेणानलेन ca ॥३९॥ ||
avta JaNiaNaMaTaNa JaNiaNaNa nityavairina . | kamarupena duspurena ThaShhaPaRaNaeNaLNa ca ||
indriyāṇi mano बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते | एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम् ॥४०॥ ||
indriyani mano BThaThhaRaSaYaThhaShhaThaNaMaCaYaTa | eTaRaVaMaHaYaTaYaShha JaNiaNaMaVaTaYa ThaHaNaMa ||
तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ niyamya bharatarṣabha | पाप्मानं prajahi ह्येनं ज्ञानविज्ञानाशनम् ॥४१॥ ||
TaSaMaTaTaVaMaNaThaRaYaNaeYaTha niyamya bharatarsabha | PaPaMaNa prajahi HaYaNa JaNiaNaVaJaNiaNaShaNaMa ||
indriyāṇi पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः paraṃ manaḥ | मनसस्तु parā बुद्धिर्यो buddheḥ परतस्तु saḥ ॥४२॥ ||
indriyani PaRaNaeYaHaRaNaThaRaYaBhaYa para mana | MaNaSaSaTa para BThaThhaRaYa buddhe PaRaTaSaTa sa ||
evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā संस्तभ्यात्मानमात्मना | jahi śatruṃ mahābāho kāmarūpaṃ दुरासदम् ॥४३॥ ||
eva buddhe para buddhva SaSaTaBhaYaTaMaNaMaTaMaNa | jahi satru mahabaho kamarupa ThaRaSaThaMa ||
3% तत्सत् श्रीमद्धगवद्गीतासूषनिष | brahmavidyāyāṃ योगणास्रे श्रीकृष्णार्जुतसंवा | कर्मयोगो nāma तृतीयोऽध्यायः ॥ ||
3% TaTaSaTa ShaRaMaThaThhaGaVaThaGaTaSaShhaNaShha | brahmavidyaya YaGaNaeSaRa ShaRaKaShhaNaeRaJaTaSaVa | KaRaMaYaGa nama TaTaYaThhaYaYa ||