Author: Sri Swami Shivananda
Dedicated to Bhagavan Vyasa and Lord Krishna Avatara of Lord Vishnu Flute-Bearer of Vrindavana Joy of Devaki, Beloved of Radho Redeemer of the Fallen
tathā uvāca | d tathā कृपया$विष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् | | विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच madhusūdanaḥ ॥१॥ ||
tatha uvaca | d tatha KaPaYa$VaShhaTaMaShaRaPaRaNaeKaLKaShhaNaeMa | | VaShhaThaNaTaMaTha VaKaYaMaVaCa madhusudana ||
śrī भगवानुवा | कुतस्त्वा कश्मलमिदं viṣame samupasthitam | अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन ॥२॥ ||
sri BhaGaVaNaVa | KaTaSaTaVa KaShaMaLMaTha visame samupasthitam | aNaRaYaJaShhaTaMaSaVaRaGaYaMaKaRaTaKaRaMaRaJaNa ||
klaibyaṃ mā sma gamaḥ pārtha नैतत्त्वय्युपपद्यते | kṣudraṃ hṛdayadaurbalyaṃ त्यक्त्वोत्तिष्ठ parantapa ॥३॥ ||
klaibya ma sma gama partha NaTaTaTaVaYaYaPaPaThaYaTa | ksudra hdayadaurbalya TaYaKaTaVaTaTaShhaTha parantapa ||
arjuna uvāca | kathaṃ भीष्ममहं संख्ये droṇam ca madhusūdana । | iṣubhiḥ pratiyotsyāmi पूजार्हावरिसूदन ॥४॥ ||
arjuna uvaca | katha BhaShhaMaMaHa SaKhaYa dronam ca madhusudana . | isubhi pratiyotsyami PaJaRaHaVaRaSaThaNa ||
गुरूनहत्वा hi महानुभा श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह loke | हत्वार्थकामांस्तु गुरूनिहै bhuñjīya भोगान् रुधिरप्रदिग्धान् ॥५ ||
GaNPRNaHaTaVa hi MaHaNaBha ShaRaYa BhaKaTa BhaKaShhaYaMaPaHa loke | HaTaVaRaThaKaMaSaTa GaNPRNaHa bhunjiya BhaGaNa RaThhaRaPaRaThaGaThhaNa ||
na चैतद्विद्मः कतरन्नो गरीयो यद्वा jayema yadi vā no jayeyuḥ । | यानेव hatvā na जिजीविषाम स्तेऽवस्थिताः pramukhe धारराष्ट्राः ..6.. ||
na CaTaThaVaThaMa KaTaRaNaNa GaRaYa YaThaVa jayema yadi va no jayeyu . | YaNaVa hatva na JaJaVaShhaMa SaTaVaSaThaTa pramukhe ThhaRaRaShhaTaRa ..6.. ||
कार्पण्यदोषोपहतस्वभा pṛcchāmi tvāṃ धर्मसंमूढचेताः | यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं brūhi तन्मे शिष्यस्तेऽहं śādhi māṃ tvāṃ प्रपन्नम् dell ||
KaRaPaNaeYaThaShhaPaHaTaSaVaBha pcchami tva ThhaRaMaSaMaDhaCaTa | YaCaChhaRaYa SaYaNaNaShaCaTa bruhi TaNaMa ShaShhaYaSaTaHa sadhi ma tva PaRaPaNaNaMa dell ||
na hi prapaśyāmi ममापनु च्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणा | avāpya भूमावसपत्ममृद्ध राज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम् ॥८॥ ||
na hi prapasyami MaMaPaNa CaChhaKaMaCaChhaShhaNaeMaNaThaRaYaNae | avapya BhaMaVaSaPaTaMaMaThaThha RaJaYa SaRaNaeMaPa CaThhaPaTaYaMa ||
sañjaya uvāca | एवमुक्त्वा hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapa । | na yotsya गोविन्दमुक्त्वा tūṣṇīm babhūva ha ॥९॥ ||
sanjaya uvaca | eVaMaKaTaVa hsikesa guakesa parantapa . | na yotsya GaVaNaThaMaKaTaVa tusnim babhuva ha ||
तमुवाच हृषीकेश: प्रहसन्निव bhārata | | सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं vacaḥ ॥१०॥ ||
TaMaVaCa HaShhaKaSha: PaRaHaSaNaNaVa bharata | | SaNaYaRaBhaYaRaMaThhaYa VaShhaThaNaTaMaTha vaca ||
śrī भगवानुवाच | अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश भाष | गतासूनगतासुंश्च नानुशोचन्ति paṇḍitāḥ ॥११॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | aShaCaYaNaNaVaShaCaSaTaVa PaRaJaNiaVaThaSha BhaShha | GaTaSaNaGaTaSaShaCa NaNaShaCaNaTa panita ||
na त्वेवाहं jātu नासं na tvaṃ नेमे janādhipāḥ । | na caiva na bhaviṣyāmaḥ wd वयमतः परम् ॥१२॥ ||
na TaVaVaHa jatu NaSa na tva NaMa janadhipa . | na caiva na bhavisyama wd VaYaMaTa PaRaMa ||
jātasya hi gat मृत्युर्धुवं janma mṛtasya ca | तस्मादपरिहार्ये$र्थे na tvaṃ शोचितुमर्हसि ॥२७॥ ||
jatasya hi gat MaTaYaRaThhaVa janma mtasya ca | TaSaMaThaPaRaHaRaYa$RaTha na tva ShaCaTaMaRaHaSa ||
देहिनोऽस्मिन्यथा dehe कौमारं यौवनं jarā | tathā देहान्तरप्राप्तर्धीरस्तत्र na muhyati ॥१३॥ ||
ThaHaNaSaMaNaYaTha dehe KaMaRa YaVaNa jara | tatha ThaHaNaTaRaPaRaPaTaRaThhaRaSaTaTaRa na muhyati ||
मात्रास्पर्शास्तु kaunteya शीतोष्णसुखदुःख | आगमापायिनोऽनित्यास्तांस्तितिक्षस्व bhārata ||
MaTaRaSaPaRaShaSaTa kaunteya ShaTaShhaNaeSaKhaThaKha | aaGaMaPaYaNaNaTaYaSaTaSaTaTaKaShhaSaVa bharata ||
yaṃ hi na व्यथयन्त्येते puruṣaṃ puruṣarṣabha | samaduḥkhasukhaṃ dhīraṃ सोऽमृतत्वाय kalpate ॥१५॥ ||
ya hi na VaYaThaYaNaTaYaTa purusa purusarsabha | samadukhasukha dhira SaMaTaTaVaYa kalpate ||
नासतो vidyate भावो नाभावो vidyate sataḥ । | उभयोरपि दृष्टो5न्तस्त्वनयोस्तत्त्वदर्शिभिः ॥१६॥ ||
NaSaTa vidyate BhaVa NaBhaVa vidyate sata . | uBhaYaRaPa ThaShhaTa5NaTaSaTaVaNaYaSaTaTaTaVaThaRaShaBha ||
avināśi tu तद्विद्धि yena सर्वमिदं ततम् | | विनाशमव्ययस्यास्य na कश्चित् कर्तुमर्हति ॥१७ ||
avinasi tu TaThaVaThaThha yena SaRaVaMaTha TaTaMa | | VaNaShaMaVaYaYaSaYaSaYa na KaShaCaTa KaRaTaMaRaHaTa ||
अन्तवन्त ime देहा नित्यस्योक्ताः śarīriṇaḥ । | अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व bhārata ॥१८॥ ||
aNaTaVaNaTa ime ThaHa NaTaYaSaYaKaTa saririna . | aNaShaNaPaRaMaYaSaYa TaSaMaThaYaThhaYaSaVa bharata ||
अवाच्यवादांश्च बहून् vadiṣyanti तवाहिताः | | निन्दन्तस्तव सामर्थ्यं tato दुःखतरं nu किम् ॥३६॥ ||
aVaCaYaVaThaShaCa BHaNa vadisyanti TaVaHaTa | | NaNaThaNaTaSaTaVa SaMaRaThaYa tato ThaKhaTaRa nu KaMa ||
य॒ enaṃ vetti हन्तारं यश्चैनं manyate हतम् । | ubhau tau na विजानीतो नायं hanti na hanyate ॥१९॥ ||
Ya ena vetti HaNaTaRa YaShaCaNa manyate HaTaMa . | ubhau tau na VaJaNaTa NaYa hanti na hanyate ||
na jāyate mriyate vā कदाचि- न्नायं bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ | | अजो nityaḥ शाश्वतोऽयं पुराणो na hanyate hanyamāne śarīre ॥२०॥ ||
na jayate mriyate va KaThaCa- NaNaYa bhutva bhavita va na bhuya | | aJa nitya ShaShaVaTaYa PaRaNae na hanyate hanyamane sarire ||
वेदाविनाशिनं nityaṃ ya एनमजमव्ययम् | | kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha कं ghātayati hanti कम् ॥२१॥ ||
VaThaVaNaShaNa nitya ya eNaMaJaMaVaYaYaMa | | katha sa purusa partha Ka ghatayati hanti KaMa ||
vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya navāni गृहणाति नरोऽपराणि । | tathā śarīrāṇi vihāya जीर्णा न्यानि saṃyāti navāni dehī ॥२२॥ ||
vasasi jirnani yatha vihaya navani GaHaNaeTa NaRaPaRaNae . | tatha sarirani vihaya JaRaNae NaYaNa sayati navani dehi ||
* chindanti śastrāṇi नैनं dahati pāvakaḥ । | na चैनं क्लेदयन्त्यापो na śoṣayati mārutaḥ ॥२३॥ ||
* chindanti sastrani NaNa dahati pavaka . | na CaNa KaLThaYaNaTaYaPa na sosayati maruta ||
अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य e | nityaḥ sarvagataḥ स्थाणुरचलोऽयं sanātanaḥ ॥२४॥ ||
aCaChhaThaYaYaMaThaHaYaYaMaKaLThaYaShaShhaYa e | nitya sarvagata SaThaNaeRaCaLYa sanatana ||
अव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽय | tasmādevaṃ viditvainaṃ नानुशोचितुमर्हसि ॥२५॥ ||
aVaYaKaTaYaMaCaNaTaYaYaMaVaKaRaYaYa | tasmadeva viditvaina NaNaShaCaTaMaRaHaSa ||
atha चैनं नित्यजातं nityaṃ vā manyase mṛtam | tathāpi tvaṃ mahābāho नैवं शोचितुमर्हसि ॥२६॥ ||
atha CaNa NaTaYaJaTa nitya va manyase mtam | tathapi tva mahabaho NaVa ShaCaTaMaRaHaSa ||
avyaktādīni bhūtāni vyaktamadhyāni bhārata | अव्यक्तनिधनान्येव tatra kā paridevanā ॥२८॥ ||
avyaktadini bhutani vyaktamadhyani bharata | aVaYaKaTaNaThhaNaNaYaVa tatra ka paridevana ||
आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेन- माश्चर्यवद्वदति tathaiva चान्यः | आश्चर्यवच्चैनमन्यः श्रुणोति आश्चर्यवत् veda na caiva कश्चित् ॥२९॥ ||
aaShaCaRaYaVaTaPaShaYaTa KaShaCaThaNa- MaShaCaRaYaVaThaVaThaTa tathaiva CaNaYa | aaShaCaRaYaVaCaCaNaMaNaYa ShaRaNaeTa aaShaCaRaYaVaTa veda na caiva KaShaCaTa ||
dehī नित्यमवध्योऽयं dehe sarvasya bhārata | तस्मात्सर्वाणि bhūtāni na tvaṃ शोचितुमर्हसि ॥३०॥ ||
dehi NaTaYaMaVaThhaYaYa dehe sarvasya bharata | TaSaMaTaSaRaVaNae bhutani na tva ShaCaTaMaRaHaSa ||
स्वधर्ममपि चावेक्ष्य na विकम्पितुमर्हसि | धर्म्याद्धि युद्धाछेयोऽन्यतक्षत्रियस्य na vidyate ||
SaVaThhaRaMaMaPa CaVaKaShhaYa na VaKaMaPaTaMaRaHaSa | ThhaRaMaYaThaThha YaThaThhaChhaYaNaYaTaKaShhaTaRaYaSaYa na vidyate ||
yadṛcchayā चोपपन्नं स्वर्गद्वारमपावृतम् | | sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante युद्धमीदृशम् ॥३२॥ ||
yadcchaya CaPaPaNaNa SaVaRaGaThaVaRaMaPaVaTaMa | | sukhina ksatriya partha labhante YaThaThhaMaThaShaMa ||
atha चेत्त्वमिमं धर्म्यं संग्रामं na kariṣyasi | | tataḥ स्वधर्मं kīrti ca hitvā पापमवाप्स्यसि ॥३३॥ ||
atha CaTaTaVaMaMa ThhaRaMaYa SaGaRaMa na karisyasi | | tata SaVaThhaRaMa kirti ca hitva PaPaMaVaPaSaYaSa ||
akīrtiṃ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti तेऽव्यया | संभावितस्य चाकीततिर्मरणादतिरिच्यते ॥३ ||
akirti capi bhutani kathayisyanti TaVaYaYa | SaBhaVaTaSaYa CaKaTaTaRaMaRaNaeThaTaRaCaYaTa ||
भयाद्रणादुपरतं maṃsyante tvāṃ mahārathāḥ | | yeṣām ca tvaṃ बहुमतो bhūtvā yāsyasi लाघवम् ॥३५॥ ||
BhaYaThaRaNaeThaPaRaTa masyante tva maharatha | | yesam ca tva BHaMaTa bhutva yasyasi LGhaVaMa ||
हतो vā prāpsyasi svarga jitvā vā bhokṣyase महीम् । | तस्मादुत्तिष्ठ kaunteya yuddhāya kṛtaniścayaḥ ॥३७॥ ||
HaTa va prapsyasi svarga jitva va bhoksyase MaHaMa . | TaSaMaThaTaTaShhaTha kaunteya yuddhaya ktaniscaya ||
sukhaduḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau । | tato yuddhāya yujyasva नैवं पापमवाप्स्यसि ॥३८॥ ||
sukhadukhe same ktva labhalabhau jayajayau . | tato yuddhaya yujyasva NaVa PaPaMaVaPaSaYaSa ||
eṣā तेऽभिहिता सांख्ये बुद्धियोगे त्विमां śṛṇu | बुद्भ्यायुक्तो yayā pārtha karmabandhaṃ prahāsyasi ॥३९ ||
esa TaBhaHaTa SaKhaYa BThaThhaYaGa TaVaMa snu | BThaBhaYaYaKaTa yaya partha karmabandha prahasyasi ||
नेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवायो na vidyate | स्वल्पमप्यस्य dharmasya trāyate महतो भयात् ॥४०॥ ||
NaHaBhaKaRaMaNaShaSaTa PaRaTaYaVaYa na vidyate | SaVaLPaMaPaYaSaYa dharmasya trayate MaHaTa BhaYaTa ||
vyavasāyātmikā बुद्धिरेकेह kurunandana | | बहुशाखा ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम् ॥ ||
vyavasayatmika BThaThhaRaKaHa kurunandana | | BHaShaKha HaYaNaNaTaShaCa BThaThhaYaVaYaVaSaYaNaMa ||
dūreṇa ह्यवरं karma बुद्धियोगाद्धनञ्ज | buddhau शरणमन्विच्छ kṛpaṇāḥ phalahetavaḥ ॥४९॥ ||
durena HaYaVaRa karma BThaThhaYaGaThaThhaNaNiaJa | buddhau ShaRaNaeMaNaVaCaChha kpana phalahetava ||
vihāya कामान्यः सर्वान्पुमांश्वरति niḥspṛhaḥ | निर्ममो निरहंकारः sa शांतिमधिगच्छति ive ll ||
vihaya KaMaNaYa SaRaVaNaPaMaShaVaRaTa nispha | NaRaMaMa NaRaHaKaRa sa ShaTaMaThhaGaCaChhaTa ive ll ||
यामिमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्यविपश्चितः | vedavādaratāḥ pārtha नान्यदस्तीति vādinaḥ ॥४२॥ ||
YaMaMa PaShhaPaTa VaCa PaRaVaThaNaTaYaVaPaShaCaTa | vedavadarata partha NaNaYaThaSaTaTa vadina ||
kāmātmānaḥ svargaparā जन्मकर्मफलप्रदा | क्रियाविशेषबहुलां bhogaiśvaryagatiṃ prati ॥४३॥ ||
kamatmana svargapara JaNaMaKaRaMaFaLPaRaTha | KaRaYaVaShaShhaBHaL bhogaisvaryagati prati ||
bhogaiśvaryaprasaktānāṃ तयापहृतचेतसाम् | vyavasāyātmikā buddhiḥ samādhau na vidhīyate ॥४४ ||
bhogaisvaryaprasaktana TaYaPaHaTaCaTaSaMa | vyavasayatmika buddhi samadhau na vidhiyate ||
traiguṇyaviṣayā vedā निस्त्रैगुण्यो भवार्जु | fest नित्यसत्त्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान् ॥४५ ||
traigunyavisaya veda NaSaTaRaGaNaeYa BhaVaRaJa | fest NaTaYaSaTaTaVaSaTha NaRaYaGaKaShhaMa aaTaMaVaNa ||
यावानर्थ udapāne sarvataḥ संप्लुतोदके । | तावान्सर्वेषु vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ ॥४६ ||
YaVaNaRaTha udapane sarvata SaPaLTaThaKa . | TaVaNaSaRaVaShha vedesu brahmanasya vijanata ||
कर्मण्येवाधिकारस्ते mā phaleṣu kadācana | mā कर्मफलहेतुर्भूर्मा te सङ्गोऽस्त्वकर्मणि ||
KaRaMaNaeYaVaThhaKaRaSaTa ma phalesu kadacana | ma KaRaMaFaLHaTaRaBhaRaMa te SaNaGaSaTaVaKaRaMaNae ||
yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgam tyaktvā dhanañjaya | | siddhyasiddhyoḥ समो bhūtvā samatvaṃ yoga ucyate ॥४८॥ ||
yogastha kuru karmani sangam tyaktva dhananjaya | | siddhyasiddhyo SaMa bhutva samatva yoga ucyate ||
बुद्धियुक्तो जहातीह ubhe sukṛtaduṣkṛte | तस्माद्योगाय yujyasva yogaḥ karmasu कौशलम् ॥५०॥ ||
BThaThhaYaKaTa JaHaTaHa ubhe suktaduskte | TaSaMaThaYaGaYa yujyasva yoga karmasu KaShaLMa ||
karmajaṃ buddhiyuktā hi phalam tyaktvā manīṣiṇaḥ | janmabandhavinirmuktāḥ padaṃ गच्छन्त्यनामयम् ॥५१॥ ||
karmaja buddhiyukta hi phalam tyaktva manisina | janmabandhavinirmukta pada GaCaChhaNaTaYaNaMaYaMa ||
yadā te mohakalilaṃ बुद्धिर्व्यतितरिष्यति | tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca ॥५२॥ ||
yada te mohakalila BThaThhaRaVaYaTaTaRaShhaYaTa | tada gantasi nirveda srotavyasya srutasya ca ||
śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā | समाधावचला बुद्धिस्तदा योगमवाप्स्यसि ॥५३॥ ||
srutivipratipanna te yada sthasyati niscala | SaMaThhaVaCaL BThaThhaSaTaTha YaGaMaVaPaSaYaSa ||
arjuna uvāca | sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava | | sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣeta किमासीत vrajeta किम् ॥५४॥ ||
arjuna uvaca | sthitaprajnasya ka bhasa samadhisthasya kesava | | sthitadhi ki prabhaseta KaMaSaTa vrajeta KaMa ||
prajahāti yadā कामान् सर्वान् pārtha manogatān | आत्मन्येवात्मना tuṣṭaḥ स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥५ ||
prajahati yada KaMaNa SaRaVaNa partha manogatan | aaTaMaNaYaVaTaMaNa tusta SaThaTaPaRaJaNiaSaTaThaCaYaTa ||
दुःखेष्वनुद्विग्ममनाः sukheṣu विगतस्पृ | vītarāgabhayakrodhaḥ स्थितधीर्मुनिरुच्यते ॥५६॥ ||
ThaKhaShhaVaNaThaVaGaMaMaNa sukhesu VaGaTaSaPa | vitaragabhayakrodha SaThaTaThhaRaMaNaRaCaYaTa ||
yaḥ सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्म्राप्य शुभाशुभम् । | नाभिनन्दति na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā ॥५७॥ ||
ya SaRaVaTaRaNaBhaSaNaHaSaTaTaTaTaMaRaPaYa ShaBhaShaBhaMa . | NaBhaNaNaThaTa na dvesti tasya prajna pratisthita ||
yadā saṃharate चायं कूर्मोऽङ्गानीव sarvaśaḥ | इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य prajñā pratiṣṭhitā ॥५८ ||
yada saharate CaYa KaRaMaNaGaNaVa sarvasa | iNaThaRaYaNaeNaThaRaYaRaThaBhaYaSaTaSaYa prajna pratisthita ||
viṣayāḥ vinivartante nirāhārasya dehinaḥ । | wat रसोऽप्यस्य paraṃ dṛṣṭvā nivartate ॥५९॥ ||
visaya vinivartante niraharasya dehina . | wat RaSaPaYaSaYa para dstva nivartate ||
यततो ह्यपि kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ | | indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manaḥ ॥६०॥ ||
YaTaTa HaYaPa kaunteya purusasya vipascita | | indriyani pramathini haranti prasabha mana ||
tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta matparaḥ | | vaśe hi यस्येन्द्रियाणि tasya prajñā pratiṣṭhitā ॥६१॥ ||
tani sarvani sayamya yukta asita matpara | | vase hi YaSaYaNaThaRaYaNae tasya prajna pratisthita ||
ध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते | सङ्गात् संजायते kāmaḥ कामात्क्रोधोऽभिजायते ॥६२॥ ||
ThhaYaYaTa VaShhaYaNaPaSa SaNaGaSaTaShhaPaJaYaTa | SaNaGaTa SaJaYaTa kama KaMaTaKaRaThhaBhaJaYaTa ||
क्रोधाद्भवति संमोहः संमोहात्स्मृतिविभ्र | स्मृतिभ्रंशाद् बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्रणश्यति ॥६ ||
KaRaThhaThaBhaVaTa SaMaHa SaMaHaTaSaMaTaVaBhaRa | SaMaTaBhaRaShaTha BThaThhaNaSha BThaThhaNaShaTaRaNaeShaYaTa ||
rāgadveṣaviyuktaiḥ विषयानिन्द्रियैश्व | आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति ॥ ||
ragadvesaviyuktai VaShhaYaNaNaThaRaYaShaVa | aaTaMaVaShaYaRaVaThhaYaTaMa PaRaSaThaMaThhaGaCaChhaTa ||
prasāde sarvaduḥkhānāṃ हानिरस्योपजाय | प्रसन्नचेतसो ह्याशु buddhiḥ paryavatiṣṭhate ॥६५॥ ||
prasade sarvadukhana HaNaRaSaYaPaJaYa | PaRaSaNaNaCaTaSa HaYaSha buddhi paryavatisthate ||
nāsti बुद्धिरयुक्तस्य na चायुक्तस्य bhāvanā । | na चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य kutaḥ सुखम् ॥६६॥ ||
nasti BThaThhaRaYaKaTaSaYa na CaYaKaTaSaYa bhavana . | na CaBhaVaYaTa ShaNaTaRaShaNaTaSaYa kuta SaKhaMa ||
indriyāṇām hi caratām यन्मनोऽनुविधीय | तदस्य harati प्रज्ञां वायुर्नावमिवाम्भसि ॥६७॥ ||
indriyanam hi caratam YaNaMaNaNaVaThhaYa | TaThaSaYa harati PaRaJaNia VaYaRaNaVaMaVaMaBhaSa ||
तस्माद्यस्य mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ | इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य prajñā pratiṣṭhitā ॥६८ ||
TaSaMaThaYaSaYa mahabaho nighitani sarvasa | iNaThaRaYaNaeNaThaRaYaRaThaBhaYaSaTaSaYa prajna pratisthita ||
yā niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī । | yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyataḥ muneḥ ॥६९॥ ||
ya nisa sarvabhutana tasya jagarti sayami . | yasya jagrati bhutani sa nisa pasyata mune ||
आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः praviśanti यद्वत् | | तद्वत्कामा yaṃ praviśanti sarve sa शान्तिमाप्नोति na kāmakāmī io |! ||
aaPaRaYaMaNaeMaCaLPaRaTaShhaTha SaMaThaRaMaPa pravisanti YaThaVaTa | | TaThaVaTaKaMa ya pravisanti sarve sa ShaNaTaMaPaNaTa na kamakami io |! ||
eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha नैनां prāpya vimuhyati । | स्थित्वाऽस्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति ॥७२ ||
esa brahmi sthiti partha NaNa prapya vimuhyati . | SaThaTaVaSaYaMaNaTaKaLPa BRaHaMaNaRaVaNaeMaCaChhaTa ||
oṃ तत्मतू श्रीमङ्गगवढ्गीतामूपनिषत्मु | brahmavidyāyāṃ योगशावत्रे श्रीकृष्णार्जुनमंवाढे | आांख्ययोगो nāma द्वितीयोऽध्यायः i ||
o TaTaMaTa ShaRaMaNaGaGaVaDhaGaTaMaPaNaShhaTaMa | brahmavidyaya YaGaShaVaTaRa ShaRaKaShhaNaeRaJaNaMaVaDha | aaKhaYaYaGa nama ThaVaTaYaThhaYaYa i ||