Author: Sri Swami Shivananda
Dedicated to Bhagavan Vyasa and Lord Krishna Avatara of Lord Vishnu Flute-Bearer of Vrindavana Joy of Devaki, Beloved of Radho Redeemer of the Fallen
The Bhagavad Gita has been acclaimed to be a gospel of life. It has been translated into almost all The languages and has drawn The attention of scholars, saints and mystics, The world over. The importance of The Bhagavad Gita is in its offering satisfactory solutions to The problems that beset mankind of all times. His Holiness Sri Swami Sivanandaji Maharaj is one of The great exponents of The philosophy, religion and The technique of The Bhagavad Gita system, and His commentary is regarded as one of The most authoritative expositions available. | This work originally appeared, in The early days of The Divine Life Society, as a series in six parts, published separately, which, later on, was combined into a single volume and released for The benefit of The students of Yoga. Having passed through several editions, It is now once again being made available to The public, after It ran out of print some time ago. It has been our endeavour to bring out This edition in as neat a form as possible, which, we are confident, will meet The demands of students as well as The public in general, in an appreciable manner. ||
The Bhagavad Gita has been acclaimed to be a gospel of life. It has been translated into almost all The languages and has drawn The attention of scholars, saints and mystics, The world over. The importance of The Bhagavad Gita is in its offering satisfactory solutions to The problems that beset mankind of all times. His Holiness Sri Swami Sivanandaji Maharaj is one of The great exponents of The philosophy, religion and The technique of The Bhagavad Gita system, and His commentary is regarded as one of The most authoritative expositions available. | This work originally appeared, in The early days of The Divine Life Society, as a series in six parts, published separately, which, later on, was combined into a single volume and released for The benefit of The students of Yoga. Having passed through several editions, It is now once again being made available to The public, after It ran out of print some time ago. It has been our endeavour to bring out This edition in as neat a form as possible, which, we are confident, will meet The demands of students as well as The public in general, in an appreciable manner. ||
O Adorable Lord of Mercy and Love! | Salutations and prostrations unto Thee. | Thou art Satchidananda. | Thou art Omnipresent, Omnipotent and Omniscient. | Thou art The Indweller of all beings. ||
O Adorable Lord of Mercy and Love! | Salutations and prostrations unto Thee. | Thou art Satchidananda. | Thou art Omnipresent, Omnipotent and Omniscient. | Thou art The Indweller of all beings. ||
Grant us an understanding heart, | Equal vision, balanced mind, | Faith, devotion and wisdom. | Grant us inner spiritual strength | to resist temptations and to control The mind. | Free us from egoism, lust, greed, hatred, anger and jealousy. | Fill our hearts with Divine virtues. ||
Grant us an understanding heart, | Equal vision, balanced mind, | Faith, devotion and wisdom. | Grant us inner spiritual strength | to resist temptations and to control The mind. | Free us from egoism, lust, greed, hatred, anger and jealousy. | Fill our hearts with Divine virtues. ||
Let us behold Thee in all these names and forms. | Let us serve Thee in all these names and forms. | Let us ever remember Thee. | Let us ever sing Thy glories. | Let Thy Name be ever on our lips. | Let us abide in Thee for ever and ever. | -- | Swami Sivananda ||
Let us behold Thee in all these names and forms. | Let us serve Thee in all these names and forms. | Let us ever remember Thee. | Let us ever sing Thy glories. | Let Thy Name be ever on our lips. | Let us abide in Thee for ever and ever. | -- | Swami Sivananda ||
नमो$स्तु te vyāsa विशालबुद्धे फुल्लारविन्दायतपत्रने | yena tvayaa भारततैलपूर्णः प्रज्वालितो jñānamayaḥ प्रदीपः ॥ ||
NaMa$SaTa te vyasa VaShaLBThaThha FaLLRaVaNaThaYaTaPaTaRaNa | yena tvayaa BhaRaTaTaLPaRaNae PaRaJaVaLTa jnanamaya PaRaThaPa ||
गुरुविष्णुर्गुर्देवो maheśvaraḥ | | guruḥ साक्षात् param brahma tasmai श्रीगुरवे namaḥ ॥ ||
GaRaVaShhaNaeRaGaRaThaVa mahesvara | | guru SaKaShhaTa param brahma tasmai ShaRaGaRaVa nama ||
ध्यानमूलं गुरोर्मूर्तिः पूजामूलं guroḥ padam | मन्रमूलं गुरोर्वाक्यं मोक्षमूलं guroḥ kṛpā ||
ThhaYaNaMaL GaRaRaMaRaTa PaJaMaL guro padam | MaNaRaMaL GaRaRaVaKaYa MaKaShhaMaL guro kpa ||
kṛṣṇāya वासुदेवाय देवकीनन्दनाय ca | नन्दगोपकुमाराय गोविन्दाय नमो namaḥ ॥ ||
ksnaya VaSaThaVaYa ThaVaKaNaNaThaNaYa ca | NaNaThaGaPaKaMaRaYa GaVaNaThaYa NaMa nama ||
GLORY of The Gita ||
GLORY of The Gita ||
GUIDE for STUDY ||
GUIDE for STUDY ||
HARMONY in The Gita ||
HARMONY in The Gita ||
The TWO WAYS ||
The TWO WAYS ||
RECONCILIATION of The PATHS ||
RECONCILIATION of The PATHS ||
ESSENCE of The Gita ||
ESSENCE of The Gita ||
SOLUTION for CONFLICTING VERSES ||
SOLUTION for CONFLICTING VERSES ||
EPILOGUE ||
EPILOGUE ||
Om Tat Sat | Om Santih, Santih, Santih | . | Sivananda ||
Om Tat Sat | Om Santih, Santih, Santih | . | Sivananda ||
श्रीगीतामाहात्म्य | śrī गणेशाय namaḥ ॥ śrī गोपालकृष्णाय namaḥ ॥ | धरोवाच | भगवन् परमेशान भक्तिरव्यभिचारिणी । | भुज्यमानस्य kathaṃ bhavati he prabho ॥१॥ ||
ShaRaGaTaMaHaTaMaYa | sri GaNaeShaYa nama sri GaPaLKaShhaNaeYa nama | ThhaRaVaCa | BhaGaVaNa PaRaMaShaNa BhaKaTaRaVaYaBhaCaRaNae . | BhaJaYaMaNaSaYa katha bhavati he prabho ||
श्रीविष्णुरुवाच | prārabdhaṃ भुज्यमानो hi गीताभ्यासरतः sadā | | sa muktaḥ sa sukhī loke karmaṇā नोपलिप्यते ॥२॥ ||
ShaRaVaShhaNaeRaVaCa | prarabdha BhaJaYaMaNa hi GaTaBhaYaSaRaTa sada | | sa mukta sa sukhi loke karmana NaPaLPaYaTa ||
महापापादिपापानि गीताध्यानं karoti cet | क्वचित्स्पर्शं na kurvanti नलिनीदलमम्बुवत् ॥३ ||
MaHaPaPaThaPaPaNa GaTaThhaYaNa karoti cet | KaVaCaTaSaPaRaSha na kurvanti NaLNaThaLMaMaBVaTa ||
गीतायाः पुस्तकं yatra yatra पाठःः pravartate | | tatra sarvāṇi तीर्थानि प्रयागादीनि tatra vai ॥४॥ ||
GaTaYa PaSaTaKa yatra yatra PaTha pravartate | | tatra sarvani TaRaThaNa PaRaYaGaThaNa tatra vai ||
sarve देवाश्च ऋषयो yoginaḥ पन्नगाश्च ye । | गोपाला गोपिका वापि नारदोद्धवपार्षदैः ॥५॥ ||
sarve ThaVaShaCa RiShhaYa yogina PaNaNaGaShaCa ye . | GaPaL GaPaKa VaPa NaRaThaThaThhaVaPaRaShhaTha ||
सहायो jāyate vili yatra gītā pravartate । | yatra गीताविचारश्च पठनं पाठनं श्रुतम् | | तत्राहं niścitam पृथ्वि निवसामि sadaiva hi ..6.. ||
SaHaYa jayate vili yatra gita pravartate . | yatra GaTaVaCaRaShaCa PaThaNa PaThaNa ShaRaTaMa | | TaTaRaHa niscitam PaThaVa NaVaSaMa sadaiva hi ..6.. ||
गीताश्रयेऽहं तिष्ठामि gītā me चोत्तमं गृहम् । | गीताज्ञानमुपाश्रित्य त्रील्लोकान्पालयाम्यह ||
GaTaShaRaYaHa TaShhaThaMa gita me CaTaTaMa GaHaMa . | GaTaJaNiaNaMaPaShaRaTaYa TaRaLLKaNaPaLYaMaYaHa ||
gītā me paramā vidyā ब्रह्मरूपा na saṃśayaḥ । | अर्धमात्राक्षरा nityā स्वानिर्वाच्यपदात्मिका ॥८॥ ||
gita me parama vidya BRaHaMaNPRPa na sasaya . | aRaThhaMaTaRaKaShhaRa nitya SaVaNaRaVaCaYaPaThaTaMaKa ||
चिदानन्देन कृष्णेन proktā स्वमुखतोऽर्जुनम् | वेदत्रयी परानन्दा तत्त्वार्थज्ञानसंयुता ॥९ ||
CaThaNaNaThaNa KaShhaNaeNa prokta SaVaMaKhaTaRaJaNaMa | VaThaTaRaYa PaRaNaNaTha TaTaTaVaRaThaJaNiaNaSaYaTa ||
योऽष्टादश जपेन्नित्यं नरो निश्चलमानसः | | ज्ञानसिद्धि sa labhate ततो yāti param पदम् ॥१०॥ ||
YaShhaTaThaSha JaPaNaNaTaYa NaRa NaShaCaLMaNaSa | | JaNiaNaSaThaThha sa labhate TaTa yati param PaThaMa ||
पाठेऽसमर्थः संपूर्णे ततोऽद्ध पाठमाचरेत् | | tadā गोदानजं पुण्यं labhate नात्र saṃśayaḥ ॥११॥ ||
PaThaSaMaRaTha SaPaRaNae TaTaThaThha PaThaMaCaRaTa | | tada GaThaNaJa PaNaeYa labhate NaTaRa sasaya ||
त्रिभागं पठमानस्तु गङ्गास्नानफलं लभेत् । | षडंशं जपमानस्तु सोमयागफलं लभेत् ॥१२॥ ||
TaRaBhaGa PaThaMaNaSaTa GaNaGaSaNaNaFaL LBhaTa . | ShhaDaSha JaPaMaNaSaTa SaMaYaGaFaL LBhaTa ||
एकाध्यायं tu yaḥ nityaṃ wed भक्तिसंयुतः । | रुद्रलोकमवाप्नोति गणो bhūtvā वसेच्चिरम् ॥१३॥ ||
eKaThhaYaYa tu ya nitya wed BhaKaTaSaYaTa . | RaThaRaLKaMaVaPaNaTa GaNae bhutva VaSaCaCaRaMa ||
अध्यायं श्लोकपादं vā nityaṃ yah पठते narah । | sa yāti नरतां यावन्मन्वन्तरं वसुन्धरे dil ||
aThhaYaYa ShaLKaPaTha va nitya yah PaThaTa narah . | sa yati NaRaTa YaVaNaMaNaVaNaTaRa VaSaNaThhaRa dil ||
गीतायाः श्लोकदशकं sapta pañca चतुष्टयम् | | त्रीनेकं तदर्धं vā श्लोकानां yah पठेन्नरः ॥१५॥ | चन्द्रलोकमवाप्नोति वर्षाणामयुतं धुव | गीतापाठसमायुक्तो मृतो मानुषतां व्रजेत् ॥१६ ||
GaTaYa ShaLKaThaShaKa sapta panca CaTaShhaTaYaMa | | TaRaNaKa TaThaRaThha va ShaLKaNa yah PaThaNaNaRa | CaNaThaRaLKaMaVaPaNaTa VaRaShhaNaeMaYaTa ThhaVa | GaTaPaThaSaMaYaKaTa MaTa MaNaShhaTa VaRaJaTa ||
गीताभ्यासं punaḥ kṛtvā labhate मुक्तिमुत्तमाम् । | गीतेत्युच्चारसंयुक्तो म्रियमाणो gatiṃ लभेत् ॥१७॥ ||
GaTaBhaYaSa puna ktva labhate MaKaTaMaTaTaMaMa . | GaTaTaYaCaCaRaSaYaKaTa MaRaYaMaNae gati LBhaTa ||
गीतार्थश्रवणासक्तो महापापयुतोऽपि vā | वैकुण्ठं समवाप्नोति विष्णुना saha मोदते ॥१८॥ ||
GaTaRaThaShaRaVaNaeSaKaTa MaHaPaPaYaTaPa va | VaKaNaeTha SaMaVaPaNaTa VaShhaNaeNa saha MaThaTa ||
गीतार्थ ध्यायते nityaṃ kṛtvā karmaani bhūriśaḥ । | jīvanmuktaḥ sa विज्ञेयो देहान्ते paramaṃ पदम् ॥१९॥ ||
GaTaRaTha ThhaYaYaTa nitya ktva karmaani bhurisa . | jivanmukta sa VaJaNiaYa ThaHaNaTa parama PaThaMa ||
मलनिर्मोचनं puṃsāṃ जलस्नानं दिने दिने । | सकृद्गीताम्भसि स्नानं संसारमलनाशनम् ॥२०॥ ||
MaLNaRaMaCaNa pusa JaLSaNaNa ThaNa ThaNa . | SaKaThaGaTaMaBhaSa SaNaNa SaSaRaMaLNaShaNaMa ||
गीतामाश्रित्य बहवो भूभुजो janakādayaḥ | | निर्धूतकल्मषा loke gītā याताः param पदम् ॥२१॥ ||
GaTaMaShaRaTaYa BHaVa BhaBhaJa janakadaya | | NaRaThhaTaKaLMaShha loke gita YaTa param PaThaMa ||
ye श्रृण्वन्ति पठन्त्येव गीताशास्तरमहर्निशम् | na te vai मानुषा ज्ञेया देवा eva na saṃśayaḥ ॥२२॥ ||
ye ShaRaNaeVaNaTa PaThaNaTaYaVa GaTaShaSaTaRaMaHaRaNaShaMa | na te vai MaNaShha JaNiaYa ThaVa eva na sasaya ||
ज्ञानाज्ञानकृतं नित्यमिन्द्रियैर्जनितं ca yat | तत्सर्वं नाशमायाति गीतापाठेन तत्क्षणम् ॥२३॥ ||
JaNiaNaJaNiaNaKaTa NaTaYaMaNaThaRaYaRaJaNaTa ca yat | TaTaSaRaVa NaShaMaYaTa GaTaPaThaNa TaTaKaShhaNaeMa ||
धिक् tasya ज्ञानमाचारं व्रतं चेष्टां tapo yaśaḥ | | गीतार्थपठनं nāsti नाधमस्तत्परो janaḥ ॥२४॥ ||
ThhaKa tasya JaNiaNaMaCaRa VaRaTa CaShhaTa tapo yasa | | GaTaRaThaPaThaNa nasti NaThhaMaSaTaTaPaRa jana ||
संसारसागरं ghoraṃ तर्तुमिच्छति yaḥ janaḥ | गीतानावं समारुह्य पारं yāti sukhena saḥ ॥२५॥ ||
SaSaRaSaGaRa ghora TaRaTaMaCaChhaTa ya jana | GaTaNaVa SaMaRaHaYa PaRa yati sukhena sa ||
गीतायाः पठनं kṛtvā माहात्म्यं naiva yah पठेत् । | vṛthā पाठो भवेत्तस्य śrama eva ह्युदाहृतः ॥२६॥ ||
GaTaYa PaThaNa ktva MaHaTaMaYa naiva yah PaThaTa . | vtha PaTha BhaVaTaTaSaYa srama eva HaYaThaHaTa ||
एतन्माहात्म्यसंयुक्तं गीताभ्यासं karoti yah | sa तत्फलमवाप्नोति दुर्लभां गतिमाप्नुयात् ॥२७॥ ||
eTaNaMaHaTaMaYaSaYaKaTa GaTaBhaYaSa karoti yah | sa TaTaFaLMaVaPaNaTa ThaRaLBha GaTaMaPaNaYaTa ||
sūta uvāca | माहात्म्यमेतदगीताया: māyā proktaṃ सनात | गीतान्ते ca पठेद्यस्तु yaduktaṃ तत्फलं लभेत् ॥२८॥ ||
suta uvaca | MaHaTaMaYaMaTaThaGaTaYa: maya prokta SaNaTa | GaTaNaTa ca PaThaThaYaSaTa yadukta TaTaFaL LBhaTa ||
iti श्रीवराहपुराणे श्रीगीतामाहात्म्यं sampūrṇam ||
iti ShaRaVaRaHaPaRaNae ShaRaGaTaMaHaTaMaYa sampurnam ||
Om Santih, Santih, Santih. ||
Om Santih, Santih, Santih. ||
श्रीगीताकारादिन्यासः | श्रीगणेशाय namaḥ ॥ श्रीगोपालकृष्णाय namaḥ ॥ | oṃ asya श्रीमद्भगवद्गीतामालामन्त्रस्य भगवान्वेदव्यास ṛṣiḥ । | अनुष्टुप्छन्दः । श्रीकृष्णः paramātmā devatā ॥ | अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च bhāṣase iti bījam । | सर्वधर्मान्परित्यज्य मामेकं śaraṇaṃ vraja iti śaktiḥ ॥ | ahaṃ tvā सर्वपापेभ्यो mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ iti कीलकम् ॥ | नैनं chindanti śastrāṇi नैनं dahati pāvakaḥ | इत्यङ्गुष्ठाभ्यां namaḥ ॥ | na चैनं क्लेदयन्त्यापो na śoṣayati mārutaḥ | iti तर्जनीभ्यां namaḥ ॥ | अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य eva ca | iti मध्यमाभ्यां namaḥ ॥ | nityah sarvagataḥ स्थाणुरचलोऽयं sanātanaḥ | इत्यनामिकाभ्यां namaḥ ॥ | paśya me pārtha rūpāṇi शतशोऽथ sahasraśaḥ | iti कनिष्ठिकाभ्यां namaḥ ॥ | nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca | iti करतलकरपृष्ठाभ्यां namaḥ ॥ | iti करन्यासः ॥ | atha हृदयादिन्यासः ॥ | नैनं chindanti śastrāṇi नैनं dahati pāvakaḥ | iti हृदयाय namaḥ ॥ | na चैनं क्लेदयन्त्यापो na śoṣayati mārutaḥ | iti शिरसे svāhā ॥ | अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य eva ca | iti शिखायै vaṣaṭ ॥ | nityah sarvagataḥ स्थाणुरचलोऽयं sanātanaḥ | iti कवचाय हुं ॥ | paśya me pārtha rūpāṇi शतशोऽथ sahasraśaḥ | iti नेत्रत्रयाय vauṣaṭ ॥ | nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca | इत्यस्त्राय phaṭ ॥ | श्रीकृष्णप्रीत्यर्थे पाठे viniyogaḥ ॥ ||
ShaRaGaTaKaRaThaNaYaSa | ShaRaGaNaeShaYa nama ShaRaGaPaLKaShhaNaeYa nama | o asya ShaRaMaThaBhaGaVaThaGaTaMaLMaNaTaRaSaYa BhaGaVaNaVaThaVaYaSa si . | aNaShhaTaPaChhaNaTha . ShaRaKaShhaNae paramatma devata | aShaCaYaNaNaVaShaCaSaTaVa PaRaJaNiaVaThaShaCa bhasase iti bijam . | SaRaVaThhaRaMaNaPaRaTaYaJaYa MaMaKa sarana vraja iti sakti | aha tva SaRaVaPaPaBhaYa moksayisyami ma suca iti KaLKaMa | NaNa chindanti sastrani NaNa dahati pavaka | iTaYaNaGaShhaThaBhaYa nama | na CaNa KaLThaYaNaTaYaPa na sosayati maruta | iti TaRaJaNaBhaYa nama | aCaChhaThaYaYaMaThaHaYaYaMaKaLThaYaShaShhaYa eva ca | iti MaThhaYaMaBhaYa nama | nityah sarvagata SaThaNaeRaCaLYa sanatana | iTaYaNaMaKaBhaYa nama | pasya me partha rupani ShaTaShaTha sahasrasa | iti KaNaShhaThaKaBhaYa nama | nanavidhani divyani nanavarnaktini ca | iti KaRaTaLKaRaPaShhaThaBhaYa nama | iti KaRaNaYaSa | atha HaThaYaThaNaYaSa | NaNa chindanti sastrani NaNa dahati pavaka | iti HaThaYaYa nama | na CaNa KaLThaYaNaTaYaPa na sosayati maruta | iti ShaRaSa svaha | aCaChhaThaYaYaMaThaHaYaYaMaKaLThaYaShaShhaYa eva ca | iti ShaKhaYa vasat | nityah sarvagata SaThaNaeRaCaLYa sanatana | iti KaVaCaYa Ha | pasya me partha rupani ShaTaShaTha sahasrasa | iti NaTaRaTaRaYaYa vausat | nanavidhani divyani nanavarnaktini ca | iTaYaSaTaRaYa phat | ShaRaKaShhaNaePaRaTaYaRaTha PaTha viniyoga ||
श्रीगीताध्यान ||
ShaRaGaTaThhaYaNa ||
oṃ pārthāya प्रतिबोधितां भगवता नारायणेन svayam | व्यासेन ग्रथितां पुराणमुनिना madhye महाभारतम् । | अद्वैतामृतवर्षिणीं भगवतीमष्टादशाध्यायिनीम् | अम्ब त्वामनुसन्दधामि भगवद्गीते भवद्वेषिणीम् ॥२॥ ||
o parthaya PaRaTaBThhaTa BhaGaVaTa NaRaYaNaeNa svayam | VaYaSaNa GaRaThaTa PaRaNaeMaNaNa madhye MaHaBhaRaTaMa . | aThaVaTaMaTaVaRaShhaNae BhaGaVaTaMaShhaTaThaShaThhaYaYaNaMa | aMaB TaVaMaNaSaNaThaThhaMa BhaGaVaThaGaTa BhaVaThaVaShhaNaeMa ||
नमोऽस्तु te vyāsa विशालबुद्धे फुल्लारविन्दायतपत्ने | yena tvayaa भारततैलपूर्ण : प्रज्वालितो jñānamayaḥ प्रदीपः ॥२॥ ||
NaMaSaTa te vyasa VaShaLBThaThha FaLLRaVaNaThaYaTaPaTaNa | yena tvayaa BhaRaTaTaLPaRaNae : PaRaJaVaLTa jnanamaya PaRaThaPa ||
प्रपन्नपारिजाताय तोत्रवेत्रैकपाणये । | ज्ञाममुद्राय kṛṣṇāya गीतामृतदुहे namaḥ ॥३॥ ||
PaRaPaNaNaPaRaJaTaYa TaTaRaVaTaRaKaPaNaeYa . | JaNiaMaMaThaRaYa ksnaya GaTaMaTaThaHa nama ||
सर्वोपनिषदो गावो दोग्धा गोपालनन्दनः । | पार्थो वत्सः सुधीर्भोक्ता दुग्धं गीतामृतं महत् ॥४॥ ||
SaRaVaPaNaShhaTha GaVa ThaGaThha GaPaLNaNaThaNa . | PaRaTha VaTaSa SaThhaRaBhaKaTa ThaGaThha GaTaMaTa MaHaTa ||
वसुदेवसुतं देवं कंसचाणूरमर्दनम् । | देवकीपरमानन्दं kṛṣṇam वन्दे जगद्गुरुम् ॥५॥ ||
VaSaThaVaSaTa ThaVa KaSaCaNaeRaMaRaThaNaMa . | ThaVaKaPaRaMaNaNaTha ksnam VaNaTha JaGaThaGaRaMa ||
भीष्मद्रोणतटा जयद्रथजला गान्धारनीलोत्पला | शल्यग्राहवती कृपेण वहनी कर्णेन वेलाकुला । | अश्वत्थामविकर्णघोरमकरा दुर्योधनावर्तिनी | सोत्तीर्णा khalu पाण्डवै रणनदी कैवर्तकः केशवः ..6.. ||
BhaShhaMaThaRaNaeTaTa JaYaThaRaThaJaL GaNaThhaRaNaLTaPaL | ShaLYaGaRaHaVaTa KaPaNae VaHaNa KaRaNaeNa VaLKaL . | aShaVaTaThaMaVaKaRaNaeGhaRaMaKaRa ThaRaYaThhaNaVaRaTaNa | SaTaTaRaNae khalu PaNaeDaVa RaNaeNaTha KaVaRaTaKa KaShaVa ..6.. ||
पाराशर्यवच:सरोजममलं गीतार्थगन्धोत्कटं | नानाख्यानककेसरं हरिकथासम्बोधनाबोधितम् । | loke सज्जनषट्पदैरहरहः पेपीयमानं mudā | भूयाद्भारतपङ्कजं कलिमलप्रध्वंसिन: śreyase ॥७॥ ||
PaRaShaRaYaVaCa:SaRaJaMaMaL GaTaRaThaGaNaThhaTaKaTa | NaNaKhaYaNaKaKaSaRa HaRaKaThaSaMaBThhaNaBThhaTaMa . | loke SaJaJaNaShhaTaPaThaRaHaRaHa PaPaYaMaNa muda | BhaYaThaBhaRaTaPaNaKaJa KaLMaLPaRaThhaVaSaNa: sreyase ||
मूकं karoti वाचालं wg लङ्कयते गिरिम् । | यत्कृपा तमहं वन्दे परमानन्दमाधवम् ॥८॥ ||
MaKa karoti VaCaL wg LNaKaYaTa GaRaMa . | YaTaKaPa TaMaHa VaNaTha PaRaMaNaNaThaMaThhaVaMa ||
yaṃ ब्रह्मावरुणेनद्ररुद्रमरुतः स्तुन्वन्ति दिव्यैः स्तवै- | vedaiḥ सांगपदक्रमोपनिषदैर्गायन्ति yaṃ सामगाः | | ध्यानावस्थिततदगतेन manasaa paśyanti yaṃ योगिनो | यस्यान्तं na विदु > सुरासुरगणा देवाय tasmai namaḥ ॥९॥ ||
ya BRaHaMaVaRaNaeNaThaRaRaThaRaMaRaTa SaTaNaVaNaTa ThaVaYa SaTaVa- | vedai SaGaPaThaKaRaMaPaNaShhaThaRaGaYaNaTa ya SaMaGa | | ThhaYaNaVaSaThaTaTaThaGaTaNa manasaa pasyanti ya YaGaNa | YaSaYaNaTa na VaTha > SaRaSaRaGaNae ThaVaYa tasmai nama ||
tasya संजनयन्हर्ष pegs: pitāmahaḥ | | siṃhanādaṃ विनद्योच्चैः śaṅkhaṃ dadhmau प्रतापवान् ॥१२॥ ||
tasya SaJaNaYaNaHaRaShha pegs: pitamaha | | sihanada VaNaThaYaCaCa sankha dadhmau PaRaTaPaVaNa ||
dhṛtarāṣṭra uvāca | dharmakṣetre kurukṣetre समवेता yuyutsavaḥ | | māmakāḥ पाण्डवाश्चैव किमकुर्वत sañjaya ॥१॥ ||
dhtarastra uvaca | dharmaksetre kuruksetre SaMaVaTa yuyutsava | | mamaka PaNaeDaVaShaCaVa KaMaKaRaVaTa sanjaya ||
dṛṣṭvā tu पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस्त | आचार्यमुपसङ्गम्य rājā वचनमब्रवीत् ॥२॥ ||
dstva tu PaNaeDaVaNaKa VaYaDha ThaRaYaThhaNaSaTa | aaCaRaYaMaPaSaNaGaMaYa raja VaCaNaMaBRaVaTa ||
पश्यैतां पाण्डुपुत्राणामाचार्य महतीं चमूम् । | व्यूढां drupadaputreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā ॥३॥ ||
PaShaYaTa PaNaeDaPaTaRaNaeMaCaRaYa MaHaTa CaMaMa . | VaYaDha drupadaputrena tava sisyena dhimata ||
atra śūrā maheṣvāsā bhīmārjunasamā yudhi | | युयुधानो विराटश्च द्रुपदश्च mahārathaḥ ॥४॥ ||
atra sura mahesvasa bhimarjunasama yudhi | | YaYaThhaNa VaRaTaShaCa ThaRaPaThaShaCa maharatha ||
ृष्टकेतुश्चेकितानः काशिराजश्च वीर्यवा | पुरुजित्कुन्तिभोजश्च शैब्यश्च narapuṅgavaḥ ॥५॥ ||
ShhaTaKaTaShaCaKaTaNa KaShaRaJaShaCa VaRaYaVa | PaRaJaTaKaNaTaBhaJaShaCa ShaBYaShaCa narapungava ||
युधामन्युश्च vikrānta उत्तमौजाश्च vīryavān | सौभद्रो द्रौपदेयाश्च sarva eva महारथा: ..6.. ||
YaThhaMaNaYaShaCa vikranta uTaTaMaJaShaCa viryavan | SaBhaThaRa ThaRaPaThaYaShaCa sarva eva MaHaRaTha: ..6.. ||
asmākaṃ tu viśiṣṭā ye तान्निबोध dvijottama । | nāyakā mama sainyasya saṃjñārthaṃ तान्बवीमि te ॥७॥ ||
asmaka tu visista ye TaNaNaBThha dvijottama . | nayaka mama sainyasya sajnartha TaNaBVaMa te ||
भवान्भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिञ्जयः । | aśvatthāmā विकर्णश्च सौमदत्तिस्तथैव ca ॥८॥ ||
BhaVaNaBhaShhaMaShaCa KaRaNaeShaCa KaPaShaCa SaMaTaNiaJaYa . | asvatthama VaKaRaNaeShaCa SaMaThaTaTaSaTaThaVa ca ||
anye ca “बहवः śūrā मदर्थं tyaktajīvitāḥ | | नानाशस्तरप्रहणाः sarve yuddhaviśāradāḥ ॥९॥ ||
anye ca "BHaVa sura MaThaRaTha tyaktajivita | | NaNaShaSaTaRaPaRaHaNae sarve yuddhavisarada ||
aparyāptaṃ तदस्माकं balaṃ भीष्माभिरक्षितम् | paryāptaṃ त्विदमेतेषां balaṃ भीमाभिरक्षितम् ॥१०॥ ||
aparyapta TaThaSaMaKa bala BhaShhaMaBhaRaKaShhaTaMa | paryapta TaVaThaMaTaShha bala BhaMaBhaRaKaShhaTaMa ||
ayaneṣu ca sarveṣu यथाभागमवस्थिताः | | भीष्ममेवाभिरक्षन्तु bhavantaḥ sarva eva hi ॥११॥ ||
ayanesu ca sarvesu YaThaBhaGaMaVaSaThaTa | | BhaShhaMaMaVaBhaRaKaShhaNaTa bhavanta sarva eva hi ||
tataḥ शङ्खाश्च भेर्यश्च पणवानकगोमुखाः | | सहसैवाभ्यहन्यन्त sa शब्दस्तुमुलोऽभवत् ॥१ ||
tata ShaNaKhaShaCa BhaRaYaShaCa PaNaeVaNaKaGaMaKha | | SaHaSaVaBhaYaHaNaYaNaTa sa ShaBThaSaTaMaLBhaVaTa ||
pāñcajanyaṃ हृषीकेशो devadattaṃ धनंजयः | qug dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ ॥१५॥ ||
pancajanya HaShhaKaSha devadatta ThhaNaJaYa | qug dadhmau mahasankha bhimakarma vkodara ||
anantavijayam rājā कुन्तीपुत्रो yudhiṣṭhiraḥ | nakulaḥ सहदेवश्च sughoṣamaṇipuṣpakau ॥१६॥ ||
anantavijayam raja KaNaTaPaTaRa yudhisthira | nakula SaHaThaVaShaCa sughosamanipuspakau ||
काश्यश्च parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ | | gegen विराटश्च सात्यकिश्चापराजितः ॥१७॥ ||
KaShaYaShaCa paramesvasa sikhani ca maharatha | | gegen VaRaTaShaCa SaTaYaKaShaCaPaRaJaTa ||
द्रुपदो द्रौपदेयाश्च sarvaśaḥ pṛthivīpate । | सौभद्रश्च mahābāhuḥ शङ्खान्दध्मुः पृथकपृथक् ॥१८॥ ||
ThaRaPaTha ThaRaPaThaYaShaCa sarvasa pthivipate . | SaBhaThaRaShaCa mahabahu ShaNaKhaNaThaThhaMa PaThaKaPaThaKa ||
sa घोषो धार्तराष्ट्राणां hṛdayāni व्यदारय | नभश्च पृथिवीं caiva तुमुलो व्यनुनादयन् ॥१९॥ ||
sa GhaShha ThhaRaTaRaShhaTaRaNae hdayani VaYaThaRaYa | NaBhaShaCa PaThaVa caiva TaMaL VaYaNaNaThaYaNa ||
atha व्यवस्थितान् dṛṣṭvā धार्तराष्ट्रान्कपिध्व | pravṛtte शखसंपाते धनुरुद्यम्य pāṇḍavaḥ ॥२०॥ | hṛṣīkeśaṃ tadā वाक्यमिदमाह mahīpate | ||
atha VaYaVaSaThaTaNa dstva ThhaRaTaRaShhaTaRaNaKaPaThhaVa | pravtte ShaKhaSaPaTa ThhaNaRaThaYaMaYa panava | hsikesa tada VaKaYaMaThaMaHa mahipate | ||
tataḥ श्रेतैहयैर्युक्ते mahati syandane sthitau | mādhavaḥ पाण्डवश्चैव divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ ॥१४॥ ||
tata ShaRaTaHaYaRaYaKaTa mahati syandane sthitau | madhava PaNaeDaVaShaCaVa divyau sankhau pradadhmatu ||
सेनयोरुभयोर्मध्ये rathaṃ sthāpaya मेऽच्युत ॥२१॥ | यावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानव | कैर्मया saha योद्धव्यमस्मिन्रणसमुद्यमे ॥२२ ||
SaNaYaRaBhaYaRaMaThhaYa ratha sthapaya MaCaYaTa | YaVaThaTaNaNaRaKaShhaHa YaThaThhaKaMaNaVa | KaRaMaYa saha YaThaThhaVaYaMaSaMaNaRaNaeSaMaThaYaMa ||
योत्स्यमानानवेक्षेऽहं ya एतेऽत्र samāgatāḥ | dhārtarāṣṭrasya ziada priyacikīrṣavaḥ ॥२३॥ ||
YaTaSaYaMaNaNaVaKaShhaHa ya eTaTaRa samagata | dhartarastrasya ziada priyacikirsava ||
एवम् uvāca | एवमुक्तो हृषीकेशो guḍākeśena bhārata | सेनयोरुभयोर्मध्ये sthāpayitvā रथोत्तमम् ॥ ||
eVaMa uvaca | eVaMaKaTa HaShhaKaSha guakesena bharata | SaNaYaRaBhaYaRaMaThhaYa sthapayitva RaThaTaTaMaMa ||
भीष्मद्रोणप्रमुखतः sarveṣāṃ ca महीक्षि | uvāca pārtha पश्यैतान्समवेतान्कुरूनिति ॥ ||
BhaShhaMaThaRaNaePaRaMaKhaTa sarvesa ca MaHaKaShha | uvaca partha PaShaYaTaNaSaMaVaTaNaKaNPRNaTa ||
तत्रापश्यत्स्थितान् पार्थ: pitṛ नथ pitāmahān | | आचार्यान्मातुलान्भ्रातृ न्पुत्रान्पौत्रान्सखींस्तथा || २६ || ||
TaTaRaPaShaYaTaSaThaTaNa PaRaTha: pit NaTha pitamahan | | aaCaRaYaNaMaTaLNaBhaRaTa NaPaTaRaNaPaTaRaNaSaKhaSaTaTha || || ||
श्वशुरान्सुहृदश्वैव सेनयोरुभयोरपि | तान्समीक्ष्य sa kaunteyaḥ सर्वान्बन्धूनवस्थितान् | kṛpayā परयाऽऽविष्टो विषीदन्निदमब्रवी ||
ShaVaShaRaNaSaHaThaShaVaVa SaNaYaRaBhaYaRaPa | TaNaSaMaKaShhaYa sa kaunteya SaRaVaNaBNaThhaNaVaSaThaTaNa | kpaya PaRaYaVaShhaTa VaShhaThaNaNaThaMaBRaVa ||
arjuna uvāca | दृष्ट्वेमं svajanam kṛṣṇa युयुत्सुं समुपस्थितम् ॥२८॥ ||
arjuna uvaca | ThaShhaTaVaMa svajanam ksna YaYaTaSa SaMaPaSaThaTaMa ||
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati | वेपथुश्च śarīre me रोमहर्षश्च jāyate ॥२९॥ ||
sidanti mama gatrani mukha ca parisusyati | VaPaThaShaCa sarire me RaMaHaRaShhaShaCa jayate ||
gāṇḍīvam dat हस्तात्त्वक्चैव paridahyate | | na ca शक्नोम्यवस्थातुं भ्रमतीव ca me manah ॥३०॥ ||
ganivam dat HaSaTaTaTaVaKaCaVa paridahyate | | na ca ShaKaNaMaYaVaSaThaTa BhaRaMaTaVa ca me manah ||
nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava । | na ca श्रेयोऽनुपश्यामि hatvā स्वजनमाहवे ॥३१॥ ||
nimittani ca pasyami viparitani kesava . | na ca ShaRaYaNaPaShaYaMa hatva SaVaJaNaMaHaVa ||
na काडक्षे विजयं kṛṣṇa na ca राज्यं sukhāni ca । | kiṃ no rājyena govinda ki भोगैजीवितेन vā ॥३२॥ ||
na KaDaKaShha VaJaYa ksna na ca RaJaYa sukhani ca . | ki no rajyena govinda ki BhaGaJaVaTaNa va ||
येषामर्थे काडिक्षतं no राज्यं bhogāḥ sukhāni ca | | ta इमेऽवस्थिता yuddhe प्राणांस्त्यक्त्वा dhanāni ca ॥३३ ||
YaShhaMaRaTha KaDaKaShhaTa no RaJaYa bhoga sukhani ca | | ta iMaVaSaThaTa yuddhe PaRaNaeSaTaYaKaTaVa dhanani ca ||
ācāryāḥ pitaraḥ पुत्रास्तथैव ca pitāmahāḥ | | mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ सम्बन्धिनस्तथा ॥३४॥ ||
acarya pitara PaTaRaSaTaThaVa ca pitamaha | | matula svasura pautra syala SaMaBNaThhaNaSaTaTha ||
एतान्न हन्तुमिच्छामि घ्नतोऽपि madhusūdana । | api trailokyarājyasya hetoḥ kiṃ nu mahīkṛte ॥३५ ||
eTaNaNa HaNaTaMaCaChhaMa GhaNaTaPa madhusudana . | api trailokyarajyasya heto ki nu mahikte ||
nihatya धार्तराष्ट्रान्नः kā prītiḥ स्याञ्जनार्दन | पापमेवाश्रयेदस्मान्हत्वैतानाततायिनः ॥३६॥ ||
nihatya ThhaRaTaRaShhaTaRaNaNa ka priti SaYaNiaJaNaRaThaNa | PaPaMaVaShaRaYaThaSaMaNaHaTaVaTaNaTaTaYaNa ||
तस्मान्नार्हा वयं hantuṃ धार्तराष्ट्रान्स्वबान्धवा | svajanam hi kathaṃ hatvā sukhinaḥ syāma mādhava ॥३७॥ ||
TaSaMaNaNaRaHa VaYa hantu ThhaRaTaRaShhaTaRaNaSaVaBNaThhaVa | svajanam hi katha hatva sukhina syama madhava ||
यद्यप्येते na paśyanti lobhopahatacetasaḥ । | kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ mitradrohe ca पातकम् ॥३८॥ ||
YaThaYaPaYaTa na pasyanti lobhopahatacetasa . | kulaksayakta dosa mitradrohe ca PaTaKaMa ||
kathaṃ na ज्ञेयमस्माभिः पापादस्मान्निवर्ति | kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ प्रपश्यद्िर्जनार्दन ॥३९॥ ||
katha na JaNiaYaMaSaMaBha PaPaThaSaMaNaNaVaRaTa | kulaksayakta dosa PaRaPaShaYaThaRaJaNaRaThaNa ||
kulakṣaye praṇaśyanti kuladharmāḥ sanātanāḥ | dharme naṣṭe kulaṃ कृत्स्नमधर्मोऽभिभवत्युत ॥४० ||
kulaksaye pranasyanti kuladharma sanatana | dharme naste kula KaTaSaNaMaThhaRaMaBhaBhaVaTaYaTa ||
अधर्माभिभवात्कृष्ण praduṣyanti kulastriyaḥ | Sy duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇasaṅkaraḥ ॥४१॥ ||
aThhaRaMaBhaBhaVaTaKaShhaNae pradusyanti kulastriya | Sy dustasu varsneya jayate varnasankara ||
सङ्करो नरकायैव कुलध्नानां kulasya ca | patanti पितरो ह्येषां luptapiṇḍodakakriyāḥ ॥ ||
SaNaKaRa NaRaKaYaVa KaLThhaNaNa kulasya ca | patanti PaTaRa HaYaShha luptapinodakakriya ||
दोषैरेतैः कुलध्नानां varṇasaṅkarakārakaiḥ | utsādyante jātidharmāḥ कुलधर्माश्च śāśvatāḥ ॥४३ ||
ThaShhaRaTa KaLThhaNaNa varnasankarakarakai | utsadyante jatidharma KaLThhaRaMaShaCa sasvata ||
utsannakuladharmāṇām manuṣyāṇām जनार्द | नरकेऽनियतं वासो भवतीत्यनुशुश्रुम ॥४४॥ ||
utsannakuladharmanam manusyanam JaNaRaTha | NaRaKaNaYaTa VaSa BhaVaTaTaYaNaShaShaRaMa ||
aho bata महत्पापं कर्तु vyavasitā वयम् | | यद्राज्यसुखलोभेन hantuṃ स्वजनमुद्यताः ॥४५॥ ||
aho bata MaHaTaPaPa KaRaTa vyavasita VaYaMa | | YaThaRaJaYaSaKhaLBhaNa hantu SaVaJaNaMaThaYaTa ||
yadi मामप्रतीकारमशस्त्र॑ śastrapāṇayaḥ | धार्तराष्ट्रा raṇe हन्युस्तन्मे kṣemataraṃ भवेत् ॥४६॥ ||
yadi MaMaPaRaTaKaRaMaShaSaTaRa sastrapanaya | ThhaRaTaRaShhaTaRa rane HaNaYaSaTaNaMa ksematara BhaVaTa ||
एवम् uvāca | एवमुक्त्वाऽर्जुनः संख्ये स्थोपस्थ उपाविशत् | | visrijya सशरं चापं śokasaṃvignamānasaḥ ॥४७॥ ||
eVaMa uvaca | eVaMaKaTaVaRaJaNa SaKhaYa SaThaPaSaTha uPaVaShaTa | | visrijya SaShaRa CaPa sokasavignamanasa ||
3% तत्सत् iti श्रीमद्धगवद्गीतासूपनि | brahmavidyāyāṃ WMA APMP MAS | अर्जुनविषादयोगो nāma प्रथमोऽध्यायः ||
3% TaTaSaTa iti ShaRaMaThaThhaGaVaThaGaTaSaPaNa | brahmavidyaya WMA APMP MAS | aRaJaNaVaShhaThaYaGa nama PaRaThaMaThhaYaYa ||
tathā uvāca | d tathā कृपया$विष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् | | विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच madhusūdanaḥ ॥१॥ ||
tatha uvaca | d tatha KaPaYa$VaShhaTaMaShaRaPaRaNaeKaLKaShhaNaeMa | | VaShhaThaNaTaMaTha VaKaYaMaVaCa madhusudana ||
śrī भगवानुवा | कुतस्त्वा कश्मलमिदं viṣame samupasthitam | अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन ॥२॥ ||
sri BhaGaVaNaVa | KaTaSaTaVa KaShaMaLMaTha visame samupasthitam | aNaRaYaJaShhaTaMaSaVaRaGaYaMaKaRaTaKaRaMaRaJaNa ||
klaibyaṃ mā sma gamaḥ pārtha नैतत्त्वय्युपपद्यते | kṣudraṃ hṛdayadaurbalyaṃ त्यक्त्वोत्तिष्ठ parantapa ॥३॥ ||
klaibya ma sma gama partha NaTaTaTaVaYaYaPaPaThaYaTa | ksudra hdayadaurbalya TaYaKaTaVaTaTaShhaTha parantapa ||
arjuna uvāca | kathaṃ भीष्ममहं संख्ये droṇam ca madhusūdana । | iṣubhiḥ pratiyotsyāmi पूजार्हावरिसूदन ॥४॥ ||
arjuna uvaca | katha BhaShhaMaMaHa SaKhaYa dronam ca madhusudana . | isubhi pratiyotsyami PaJaRaHaVaRaSaThaNa ||
गुरूनहत्वा hi महानुभा श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह loke | हत्वार्थकामांस्तु गुरूनिहै bhuñjīya भोगान् रुधिरप्रदिग्धान् ॥५ ||
GaNPRNaHaTaVa hi MaHaNaBha ShaRaYa BhaKaTa BhaKaShhaYaMaPaHa loke | HaTaVaRaThaKaMaSaTa GaNPRNaHa bhunjiya BhaGaNa RaThhaRaPaRaThaGaThhaNa ||
na चैतद्विद्मः कतरन्नो गरीयो यद्वा jayema yadi vā no jayeyuḥ । | यानेव hatvā na जिजीविषाम स्तेऽवस्थिताः pramukhe धारराष्ट्राः ..6.. ||
na CaTaThaVaThaMa KaTaRaNaNa GaRaYa YaThaVa jayema yadi va no jayeyu . | YaNaVa hatva na JaJaVaShhaMa SaTaVaSaThaTa pramukhe ThhaRaRaShhaTaRa ..6.. ||
कार्पण्यदोषोपहतस्वभा pṛcchāmi tvāṃ धर्मसंमूढचेताः | यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं brūhi तन्मे शिष्यस्तेऽहं śādhi māṃ tvāṃ प्रपन्नम् dell ||
KaRaPaNaeYaThaShhaPaHaTaSaVaBha pcchami tva ThhaRaMaSaMaDhaCaTa | YaCaChhaRaYa SaYaNaNaShaCaTa bruhi TaNaMa ShaShhaYaSaTaHa sadhi ma tva PaRaPaNaNaMa dell ||
na hi prapaśyāmi ममापनु च्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणा | avāpya भूमावसपत्ममृद्ध राज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम् ॥८॥ ||
na hi prapasyami MaMaPaNa CaChhaKaMaCaChhaShhaNaeMaNaThaRaYaNae | avapya BhaMaVaSaPaTaMaMaThaThha RaJaYa SaRaNaeMaPa CaThhaPaTaYaMa ||
sañjaya uvāca | एवमुक्त्वा hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapa । | na yotsya iti गोविन्दमुक्त्वा tūṣṇīm babhūva ha ॥९॥ ||
sanjaya uvaca | eVaMaKaTaVa hsikesa guakesa parantapa . | na yotsya iti GaVaNaThaMaKaTaVa tusnim babhuva ha ||
तमुवाच हृषीकेश: प्रहसन्निव bhārata | | सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं vacaḥ ॥१०॥ ||
TaMaVaCa HaShhaKaSha: PaRaHaSaNaNaVa bharata | | SaNaYaRaBhaYaRaMaThhaYa VaShhaThaNaTaMaTha vaca ||
śrī भगवानुवाच | अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश भाष | गतासूनगतासुंश्च नानुशोचन्ति panditaah ॥११॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | aShaCaYaNaNaVaShaCaSaTaVa PaRaJaNiaVaThaSha BhaShha | GaTaSaNaGaTaSaShaCa NaNaShaCaNaTa panditaah ||
na त्वेवाहं jātu नासं na tvaṃ नेमे janādhipāḥ । | na caiva na bhaviṣyāmaḥ wd वयमतः परम् ॥१२॥ ||
na TaVaVaHa jatu NaSa na tva NaMa janadhipa . | na caiva na bhavisyama wd VaYaMaTa PaRaMa ||
jātasya hi gat मृत्युर्धुवं janma mṛtasya ca | तस्मादपरिहार्ये$र्थे na tvaṃ शोचितुमर्हसि ॥२७॥ ||
jatasya hi gat MaTaYaRaThhaVa janma mtasya ca | TaSaMaThaPaRaHaRaYa$RaTha na tva ShaCaTaMaRaHaSa ||
देहिनोऽस्मिन्यथा dehe कौमारं यौवनं jarā | tathā देहान्तरप्राप्तर्धीरस्तत्र na muhyati ॥१३॥ ||
ThaHaNaSaMaNaYaTha dehe KaMaRa YaVaNa jara | tatha ThaHaNaTaRaPaRaPaTaRaThhaRaSaTaTaRa na muhyati ||
मात्रास्पर्शास्तु kaunteya शीतोष्णसुखदुःख | आगमापायिनोऽनित्यास्तांस्तितिक्षस्व bhārata ||
MaTaRaSaPaRaShaSaTa kaunteya ShaTaShhaNaeSaKhaThaKha | aaGaMaPaYaNaNaTaYaSaTaSaTaTaKaShhaSaVa bharata ||
yaṃ hi na व्यथयन्त्येते puruṣaṃ puruṣarṣabha | samaduḥkhasukhaṃ dhīraṃ सोऽमृतत्वाय kalpate ॥१५॥ ||
ya hi na VaYaThaYaNaTaYaTa purusa purusarsabha | samadukhasukha dhira SaMaTaTaVaYa kalpate ||
नासतो vidyate भावो नाभावो vidyate sataḥ । | उभयोरपि दृष्टो5न्तस्त्वनयोस्तत्त्वदर्शिभिः ॥१६॥ ||
NaSaTa vidyate BhaVa NaBhaVa vidyate sata . | uBhaYaRaPa ThaShhaTa5NaTaSaTaVaNaYaSaTaTaTaVaThaRaShaBha ||
avināśi tu तद्विद्धि yena सर्वमिदं ततम् | | विनाशमव्ययस्यास्य na कश्चित् कर्तुमर्हति ॥१७ ||
avinasi tu TaThaVaThaThha yena SaRaVaMaTha TaTaMa | | VaNaShaMaVaYaYaSaYaSaYa na KaShaCaTa KaRaTaMaRaHaTa ||
अन्तवन्त ime देहा नित्यस्योक्ताः śarīriṇaḥ । | अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व bhārata ॥१८॥ ||
aNaTaVaNaTa ime ThaHa NaTaYaSaYaKaTa saririna . | aNaShaNaPaRaMaYaSaYa TaSaMaThaYaThhaYaSaVa bharata ||
अवाच्यवादांश्च बहून् vadiṣyanti तवाहिताः | | निन्दन्तस्तव सामर्थ्यं ततो दुःखतरं nu किम् ॥३६॥ ||
aVaCaYaVaThaShaCa BHaNa vadisyanti TaVaHaTa | | NaNaThaNaTaSaTaVa SaMaRaThaYa TaTa ThaKhaTaRa nu KaMa ||
य॒ enaṃ vetti हन्तारं यश्चैनं manyate हतम् । | ubhau tau na विजानीतो नायं hanti na hanyate ॥१९॥ ||
Ya ena vetti HaNaTaRa YaShaCaNa manyate HaTaMa . | ubhau tau na VaJaNaTa NaYa hanti na hanyate ||
na jāyate mriyate vā कदाचि- न्नायं bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ | | अजो nityah शाश्वतोऽयं पुराणो na hanyate hanyamāne śarīre ॥२०॥ ||
na jayate mriyate va KaThaCa- NaNaYa bhutva bhavita va na bhuya | | aJa nityah ShaShaVaTaYa PaRaNae na hanyate hanyamane sarire ||
वेदाविनाशिनं nityaṃ ya एनमजमव्ययम् | | kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha कं ghātayati hanti कम् ॥२१॥ ||
VaThaVaNaShaNa nitya ya eNaMaJaMaVaYaYaMa | | katha sa purusa partha Ka ghatayati hanti KaMa ||
vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya navāni गृहणाति नरोऽपराणि । | tathā śarīrāṇi vihāya जीर्णा न्यानि saṃyāti navāni dehī ॥२२॥ ||
vasasi jirnani yatha vihaya navani GaHaNaeTa NaRaPaRaNae . | tatha sarirani vihaya JaRaNae NaYaNa sayati navani dehi ||
* chindanti śastrāṇi नैनं dahati pāvakaḥ । | na चैनं क्लेदयन्त्यापो na śoṣayati mārutaḥ ॥२३॥ ||
* chindanti sastrani NaNa dahati pavaka . | na CaNa KaLThaYaNaTaYaPa na sosayati maruta ||
अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य e | nityah sarvagataḥ स्थाणुरचलोऽयं sanātanaḥ ॥२४॥ ||
aCaChhaThaYaYaMaThaHaYaYaMaKaLThaYaShaShhaYa e | nityah sarvagata SaThaNaeRaCaLYa sanatana ||
अव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽय | tasmādevaṃ viditvainaṃ नानुशोचितुमर्हसि ॥२५॥ ||
aVaYaKaTaYaMaCaNaTaYaYaMaVaKaRaYaYa | tasmadeva viditvaina NaNaShaCaTaMaRaHaSa ||
atha चैनं नित्यजातं nityaṃ vā manyase mṛtam | tathāpi tvaṃ mahābāho नैवं शोचितुमर्हसि ॥२६॥ ||
atha CaNa NaTaYaJaTa nitya va manyase mtam | tathapi tva mahabaho NaVa ShaCaTaMaRaHaSa ||
avyaktādīni bhūtāni vyaktamadhyāni bhārata | अव्यक्तनिधनान्येव tatra kā paridevanā ॥२८॥ ||
avyaktadini bhutani vyaktamadhyani bharata | aVaYaKaTaNaThhaNaNaYaVa tatra ka paridevana ||
आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेन- माश्चर्यवद्वदति tathaiva चान्यः | आश्चर्यवच्चैनमन्यः श्रुणोति आश्चर्यवत् veda na caiva कश्चित् ॥२९॥ ||
aaShaCaRaYaVaTaPaShaYaTa KaShaCaThaNa- MaShaCaRaYaVaThaVaThaTa tathaiva CaNaYa | aaShaCaRaYaVaCaCaNaMaNaYa ShaRaNaeTa aaShaCaRaYaVaTa veda na caiva KaShaCaTa ||
dehī नित्यमवध्योऽयं dehe sarvasya bhārata | तस्मात्सर्वाणि bhūtāni na tvaṃ शोचितुमर्हसि ॥३०॥ ||
dehi NaTaYaMaVaThhaYaYa dehe sarvasya bharata | TaSaMaTaSaRaVaNae bhutani na tva ShaCaTaMaRaHaSa ||
स्वधर्ममपि चावेक्ष्य na विकम्पितुमर्हसि | धर्म्याद्धि युद्धाछेयोऽन्यतक्षत्रियस्य na vidyate ||
SaVaThhaRaMaMaPa CaVaKaShhaYa na VaKaMaPaTaMaRaHaSa | ThhaRaMaYaThaThha YaThaThhaChhaYaNaYaTaKaShhaTaRaYaSaYa na vidyate ||
yadṛcchayā चोपपन्नं स्वर्गद्वारमपावृतम् | | sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante युद्धमीदृशम् ॥३२॥ ||
yadcchaya CaPaPaNaNa SaVaRaGaThaVaRaMaPaVaTaMa | | sukhina ksatriya partha labhante YaThaThhaMaThaShaMa ||
atha चेत्त्वमिमं धर्म्यं संग्रामं na kariṣyasi | | tataḥ स्वधर्मं kīrti ca hitvaa पापमवाप्स्यसि ॥३३॥ ||
atha CaTaTaVaMaMa ThhaRaMaYa SaGaRaMa na karisyasi | | tata SaVaThhaRaMa kirti ca hitvaa PaPaMaVaPaSaYaSa ||
akīrtiṃ चापि bhūtāni kathayiṣyanti तेऽव्यया | संभावितस्य चाकीततिर्मरणादतिरिच्यते ॥३ ||
akirti CaPa bhutani kathayisyanti TaVaYaYa | SaBhaVaTaSaYa CaKaTaTaRaMaRaNaeThaTaRaCaYaTa ||
भयाद्रणादुपरतं maṃsyante tvāṃ mahārathāḥ | | yeṣāṃ ca tvaṃ बहुमतो bhūtvā yāsyasi लाघवम् ॥३५॥ ||
BhaYaThaRaNaeThaPaRaTa masyante tva maharatha | | yesa ca tva BHaMaTa bhutva yasyasi LGhaVaMa ||
हतो vā prāpsyasi svarga jitvā vā bhokṣyase महीम् । | तस्मादुत्तिष्ठ kaunteya yuddhāya kṛtaniścayaḥ ॥३७॥ ||
HaTa va prapsyasi svarga jitva va bhoksyase MaHaMa . | TaSaMaThaTaTaShhaTha kaunteya yuddhaya ktaniscaya ||
sukhaduḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau । | ततो yuddhāya yujyasva नैवं पापमवाप्स्यसि ॥३८॥ ||
sukhadukhe same ktva labhalabhau jayajayau . | TaTa yuddhaya yujyasva NaVa PaPaMaVaPaSaYaSa ||
eṣā तेऽभिहिता सांख्ये बुद्धियोगे त्विमां śṛṇu | बुद्भ्यायुक्तो yayā pārtha karmabandhaṃ prahāsyasi ॥३९ ||
esa TaBhaHaTa SaKhaYa BThaThhaYaGa TaVaMa snu | BThaBhaYaYaKaTa yaya partha karmabandha prahasyasi ||
नेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवायो na vidyate | स्वल्पमप्यस्य dharmasya trāyate महतो भयात् ॥४०॥ ||
NaHaBhaKaRaMaNaShaSaTa PaRaTaYaVaYa na vidyate | SaVaLPaMaPaYaSaYa dharmasya trayate MaHaTa BhaYaTa ||
vyavasāyātmikā बुद्धिरेकेह kurunandana | | बहुशाखा ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम् ॥ ||
vyavasayatmika BThaThhaRaKaHa kurunandana | | BHaShaKha HaYaNaNaTaShaCa BThaThhaYaVaYaVaSaYaNaMa ||
dūreṇa ह्यवरं karma बुद्धियोगाद्धनञ्ज | buddhau शरणमन्विच्छ kṛpaṇāḥ phalahetavaḥ ॥४९॥ ||
durena HaYaVaRa karma BThaThhaYaGaThaThhaNaNiaJa | buddhau ShaRaNaeMaNaVaCaChha kpana phalahetava ||
vihāya कामान्यः सर्वान्पुमांश्वरति niḥspṛhaḥ | निर्ममो निरहंकारः sa शांतिमधिगच्छति ive ll ||
vihaya KaMaNaYa SaRaVaNaPaMaShaVaRaTa nispha | NaRaMaMa NaRaHaKaRa sa ShaTaMaThhaGaCaChhaTa ive ll ||
यामिमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्यविपश्चितः | vedavādaratāḥ pārtha नान्यदस्तीति vādinaḥ ॥४२॥ ||
YaMaMa PaShhaPaTa VaCa PaRaVaThaNaTaYaVaPaShaCaTa | vedavadarata partha NaNaYaThaSaTaTa vadina ||
kāmātmānaḥ svargaparā जन्मकर्मफलप्रदा | क्रियाविशेषबहुलां bhogaiśvaryagatiṃ prati ॥४३॥ ||
kamatmana svargapara JaNaMaKaRaMaFaLPaRaTha | KaRaYaVaShaShhaBHaL bhogaisvaryagati prati ||
bhogaiśvaryaprasaktānāṃ तयापहृतचेतसाम् | vyavasāyātmikā buddhih samādhau na vidhīyate ॥४४ ||
bhogaisvaryaprasaktana TaYaPaHaTaCaTaSaMa | vyavasayatmika buddhih samadhau na vidhiyate ||
traiguṇyaviṣayā vedā निस्त्रैगुण्यो भवार्जु | fest नित्यसत्त्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान् ॥४५ ||
traigunyavisaya veda NaSaTaRaGaNaeYa BhaVaRaJa | fest NaTaYaSaTaTaVaSaTha NaRaYaGaKaShhaMa aaTaMaVaNa ||
यावानर्थ udapāne sarvatah संप्लुतोदके । | तावान्सर्वेषु vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ ॥४६ ||
YaVaNaRaTha udapane sarvatah SaPaLTaThaKa . | TaVaNaSaRaVaShha vedesu brahmanasya vijanata ||
कर्मण्येवाधिकारस्ते mā phaleṣu kadācana | mā कर्मफलहेतुर्भूर्मा te सङ्गोऽस्त्वकर्मणि ||
KaRaMaNaeYaVaThhaKaRaSaTa ma phalesu kadacana | ma KaRaMaFaLHaTaRaBhaRaMa te SaNaGaSaTaVaKaRaMaNae ||
yogasthaḥ kuru karmaani saṅgam tyaktvā dhanañjaya | | siddhyasiddhyoḥ समो bhūtvā samatvaṃ yoga ucyate ॥४८॥ ||
yogastha kuru karmaani sangam tyaktva dhananjaya | | siddhyasiddhyo SaMa bhutva samatva yoga ucyate ||
बुद्धियुक्तो जहातीह ubhe sukṛtaduṣkṛte | तस्माद्योगाय yujyasva yogaḥ karmasu कौशलम् ॥५०॥ ||
BThaThhaYaKaTa JaHaTaHa ubhe suktaduskte | TaSaMaThaYaGaYa yujyasva yoga karmasu KaShaLMa ||
karmajaṃ buddhiyuktā hi phalaṃ tyaktvā manīṣiṇaḥ | janmabandhavinirmuktāḥ padam गच्छन्त्यनामयम् ॥५१॥ ||
karmaja buddhiyukta hi phala tyaktva manisina | janmabandhavinirmukta padam GaCaChhaNaTaYaNaMaYaMa ||
yadā te mohakalilaṃ बुद्धिर्व्यतितरिष्यति | tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca ॥५२॥ ||
yada te mohakalila BThaThhaRaVaYaTaTaRaShhaYaTa | tada gantasi nirveda srotavyasya srutasya ca ||
śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā | समाधावचला बुद्धिस्तदा योगमवाप्स्यसि ॥५३॥ ||
srutivipratipanna te yada sthasyati niscala | SaMaThhaVaCaL BThaThhaSaTaTha YaGaMaVaPaSaYaSa ||
arjuna uvāca | sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava | | sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣeta किमासीत vrajeta किम् ॥५४॥ ||
arjuna uvaca | sthitaprajnasya ka bhasa samadhisthasya kesava | | sthitadhi ki prabhaseta KaMaSaTa vrajeta KaMa ||
prajahāti yadā कामान् सर्वान् pārtha manogatān | आत्मन्येवात्मना tuṣṭaḥ स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥५ ||
prajahati yada KaMaNa SaRaVaNa partha manogatan | aaTaMaNaYaVaTaMaNa tusta SaThaTaPaRaJaNiaSaTaThaCaYaTa ||
दुःखेष्वनुद्विग्ममनाः sukheṣu विगतस्पृ | vītarāgabhayakrodhaḥ स्थितधीर्मुनिरुच्यते ॥५६॥ ||
ThaKhaShhaVaNaThaVaGaMaMaNa sukhesu VaGaTaSaPa | vitaragabhayakrodha SaThaTaThhaRaMaNaRaCaYaTa ||
yah सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्म्राप्य शुभाशुभम् । | नाभिनन्दति na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā ॥५७॥ ||
yah SaRaVaTaRaNaBhaSaNaHaSaTaTaTaTaMaRaPaYa ShaBhaShaBhaMa . | NaBhaNaNaThaTa na dvesti tasya prajna pratisthita ||
yadā saṃharate चायं कूर्मोऽङ्गानीव sarvaśaḥ | इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य prajñā pratiṣṭhitā ॥५८ ||
yada saharate CaYa KaRaMaNaGaNaVa sarvasa | iNaThaRaYaNaeNaThaRaYaRaThaBhaYaSaTaSaYa prajna pratisthita ||
viṣayāḥ vinivartante nirāhārasya dehinaḥ । | wat रसोऽप्यस्य param dṛṣṭvā nivartate ॥५९॥ ||
visaya vinivartante niraharasya dehina . | wat RaSaPaYaSaYa param dstva nivartate ||
यततो ह्यपि kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ | | indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manah ॥६०॥ ||
YaTaTa HaYaPa kaunteya purusasya vipascita | | indriyani pramathini haranti prasabha manah ||
tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta matparaḥ | | vaśe hi यस्येन्द्रियाणि tasya prajñā pratiṣṭhitā ॥६१॥ ||
tani sarvani sayamya yukta asita matpara | | vase hi YaSaYaNaThaRaYaNae tasya prajna pratisthita ||
ध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते | सङ्गात् संजायते kāmaḥ कामात्क्रोधोऽभिजायते ॥६२॥ ||
ThhaYaYaTa VaShhaYaNaPaSa SaNaGaSaTaShhaPaJaYaTa | SaNaGaTa SaJaYaTa kama KaMaTaKaRaThhaBhaJaYaTa ||
क्रोधाद्भवति संमोहः संमोहात्स्मृतिविभ्र | स्मृतिभ्रंशाद् बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्रणश्यति ॥६ ||
KaRaThhaThaBhaVaTa SaMaHa SaMaHaTaSaMaTaVaBhaRa | SaMaTaBhaRaShaTha BThaThhaNaSha BThaThhaNaShaTaRaNaeShaYaTa ||
rāgadveṣaviyuktaiḥ विषयानिन्द्रियैश्व | आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति ॥ ||
ragadvesaviyuktai VaShhaYaNaNaThaRaYaShaVa | aaTaMaVaShaYaRaVaThhaYaTaMa PaRaSaThaMaThhaGaCaChhaTa ||
prasāde sarvaduḥkhānāṃ हानिरस्योपजाय | प्रसन्नचेतसो ह्याशु buddhih paryavatiṣṭhate ॥६५॥ ||
prasade sarvadukhana HaNaRaSaYaPaJaYa | PaRaSaNaNaCaTaSa HaYaSha buddhih paryavatisthate ||
nāsti बुद्धिरयुक्तस्य na चायुक्तस्य bhāvanā । | na चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य kutaḥ सुखम् ॥६६॥ ||
nasti BThaThhaRaYaKaTaSaYa na CaYaKaTaSaYa bhavana . | na CaBhaVaYaTa ShaNaTaRaShaNaTaSaYa kuta SaKhaMa ||
indriyāṇāṃ hi caratām यन्मनोऽनुविधीय | तदस्य harati प्रज्ञां वायुर्नावमिवाम्भसि ॥६७॥ ||
indriyana hi caratam YaNaMaNaNaVaThhaYa | TaThaSaYa harati PaRaJaNia VaYaRaNaVaMaVaMaBhaSa ||
तस्माद्यस्य mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ | इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य prajñā pratiṣṭhitā ॥६८ ||
TaSaMaThaYaSaYa mahabaho nighitani sarvasa | iNaThaRaYaNaeNaThaRaYaRaThaBhaYaSaTaSaYa prajna pratisthita ||
yā niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī । | yasyāṃ jāgrati bhūtāni saa niśā paśyataḥ muneḥ ॥६९॥ ||
ya nisa sarvabhutana tasya jagarti sayami . | yasya jagrati bhutani saa nisa pasyata mune ||
आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः praviśanti यद्वत् | | तद्वत्कामा yaṃ praviśanti sarve sa शान्तिमाप्नोति na kāmakāmī io |! ||
aaPaRaYaMaNaeMaCaLPaRaTaShhaTha SaMaThaRaMaPa pravisanti YaThaVaTa | | TaThaVaTaKaMa ya pravisanti sarve sa ShaNaTaMaPaNaTa na kamakami io |! ||
eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha नैनां prāpya vimuhyati । | स्थित्वाऽस्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति ॥७२ ||
esa brahmi sthiti partha NaNa prapya vimuhyati . | SaThaTaVaSaYaMaNaTaKaLPa BRaHaMaNaRaVaNaeMaCaChhaTa ||
oṃ तत्मतू iti श्रीमङ्गगवढ्गीतामूपनिषत्मु | brahmavidyāyāṃ योगशावत्रे श्रीकृष्णार्जुनमंवाढे | आांख्ययोगो nāma द्वितीयोऽध्यायः i ||
o TaTaMaTa iti ShaRaMaNaGaGaVaDhaGaTaMaPaNaShhaTaMa | brahmavidyaya YaGaShaVaTaRa ShaRaKaShhaNaeRaJaNaMaVaDha | aaKhaYaYaGa nama ThaVaTaYaThhaYaYa i ||
karmaṇaiva hi संसिद्धिमास्थिता janakādayaḥ | | लोकसंग्रहमेवापि संपश्यन्कर्तृमर्हसि ॥२०॥ ||
karmanaiva hi SaSaThaThhaMaSaThaTa janakadaya | | LKaSaGaRaHaMaVaPa SaPaShaYaNaKaRaTaMaRaHaSa ||
jyāyasī चेत्कर्मणस्ते matā बुद्धिर्जनार्दन | | तत्कि karmaṇi ghore māṃ niyojayasi keśava ॥१॥ ||
jyayasi CaTaKaRaMaNaeSaTa mata BThaThhaRaJaNaRaThaNa | | TaTaKa karmani ghore ma niyojayasi kesava ||
व्यामिश्रेणेव vākyena buddhi मोहयसीव me | तदेकं vada niścitya yena श्रेयोऽहमाप्नुयाम् ॥२॥ ||
VaYaMaShaRaNaeVa vakyena buddhi MaHaYaSaVa me | TaThaKa vada niscitya yena ShaRaYaHaMaPaNaYaMa ||
śrī भगवानुवाच | लोकेऽस्मिन्द्रिविधा niṣṭhā purā proktā मयानघ । | jñānayogena सांख्यानां karmayogena योगिनाम् ॥३॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | LKaSaMaNaThaRaVaThha nistha pura prokta MaYaNaGha . | jnanayogena SaKhaYaNa karmayogena YaGaNaMa ||
na कर्मणामनारम्भानैष्कर्म्य॑ पुरुषोऽश्नु | na ca संन्यसनादेव siddhi samadhigacchati ॥४॥ ||
na KaRaMaNaeMaNaRaMaBhaNaShhaKaRaMaYa PaRaShhaShaNa | na ca SaNaYaSaNaThaVa siddhi samadhigacchati ||
na fe कश्चिक्षणमपि jātu तिष्ठत्यकर्मकृत् | kāryate हावशः karma sarvaḥ प्रकृतिजैर्गुणैः ॥५॥ ||
na fe KaShaCaKaShhaNaeMaPa jatu TaShhaThaTaYaKaRaMaKaTa | karyate HaVaSha karma sarva PaRaKaTaJaRaGaNae ||
karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasaa स्मरन् | | इन्द्रयार्थान्विमूढात्मा mithyācāraḥ sa ucyate ..6.. ||
karmendriyani sayamya ya aste manasaa SaMaRaNa | | iNaThaRaYaRaThaNaVaMaDhaTaMa mithyacara sa ucyate ..6.. ||
यस्त्विन्द्रियाणि manasaa नियम्यारभतेऽर्जुन । | karmendriyaiḥ कर्मयोगमसक्तः sa viśiṣyate ॥७॥ ||
YaSaTaVaNaThaRaYaNae manasaa NaYaMaYaRaBhaTaRaJaNa . | karmendriyai KaRaMaYaGaMaSaKaTa sa visisyate ||
niyatam kuru karma tvaṃ karma ज्यायो ह्यकर्मणः | | शरीरयात्रापि ca te na प्रसिद्भ्येदकर्मणः ॥८॥ ||
niyatam kuru karma tva karma JaYaYa HaYaKaRaMaNae | | ShaRaRaYaTaRaPa ca te na PaRaSaThaBhaYaThaKaRaMaNae ||
यज्ञार्थात्कर्मणो$न्यत्र लोकोऽयं karmabandhanaḥ | | tadartha karma kaunteya मुक्तसंगः samācara ॥९॥ ||
YaJaNiaRaThaTaKaRaMaNae$NaYaTaRa LKaYa karmabandhana | | tadartha karma kaunteya MaKaTaSaGa samacara ||
sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā पुरोवाच prajāpatiḥ | | anena प्रसविष्यध्वमेष वोसस्त्विष्टकामधुक् ॥१० ||
sahayajna praja sstva PaRaVaCa prajapati | | anena PaRaSaVaShhaYaThhaVaMaShha VaSaSaTaVaShhaTaKaMaThhaKa ||
देवान्भावयतानेन te देवा bhāvayantu vaḥ । | रस्परं bhāvayantaḥ śreyaḥ परमवाप्स्यथ ॥११॥ ||
ThaVaNaBhaVaYaTaNaNa te ThaVa bhavayantu va . | RaSaPaRa bhavayanta sreya PaRaMaVaPaSaYaTha ||
arjuna uvāca | atha kena प्रयुक्तोऽयं pāpaṃ carati pūruṣaḥ | | अनिच्छन्नपि vārṣṇeya बलादिव niyojitaḥ ॥३६॥ ||
arjuna uvaca | atha kena PaRaYaKaTaYa papa carati purusa | | aNaCaChhaNaNaPa varsneya BLThaVa niyojita ||
इष्टान्भोगान्हि वो देवा dāsyante yajñabhāvitāḥ | | तैर्दत्तानप्रदायैभ्यो yaḥ bhuṅkte stena eva saḥ ॥१२॥ ||
iShhaTaNaBhaGaNaHa Va ThaVa dasyante yajnabhavita | | TaRaThaTaTaNaPaRaThaYaBhaYa ya bhunkte stena eva sa ||
yajñaśiṣṭāśinaḥ सन्तो mucyante sarvakilbiṣaiḥ | bhuñjate te त्वघं पापा ye पचन्त्यात्मकारणात् ii 3 ||
yajnasistasina SaNaTa mucyante sarvakilbisai | bhunjate te TaVaGha PaPa ye PaCaNaTaYaTaMaKaRaNaeTa ii 3 ||
अन्नाद्धवन्ति bhūtāni पर्जन्यादन्नसम्भवः | | यज्ञाद्भवति पर्जन्यो yajñaḥ karmasamudbhavaḥ ॥१४॥ ||
aNaNaThaThhaVaNaTa bhutani PaRaJaNaYaThaNaNaSaMaBhaVa | | YaJaNiaThaBhaVaTa PaRaJaNaYa yajna karmasamudbhava ||
karma sated viddhi ब्रह्मक्षरसमुद्धवम् | | तस्मात्सर्वगतं brahma nityaṃ yajñe प्रतिष्ठितम् ॥१५॥ ||
karma sated viddhi BRaHaMaKaShhaRaSaMaThaThhaVaMa | | TaSaMaTaSaRaVaGaTa brahma nitya yajne PaRaTaShhaThaTaMa ||
evaṃ pravartitaṃ cakraṃ नानुवर्तयतीह yah | | अघायुरिन्द्रियारामो moghaṃ pārtha sa jīvati ॥१६॥ ||
eva pravartita cakra NaNaVaRaTaYaTaHa yah | | aGhaYaRaNaThaRaYaRaMa mogha partha sa jivati ||
यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च mānavaḥ | | आत्मन्येव ca सन्तुष्टस्तस्य kārya na vidyate ॥१७॥ ||
YaSaTaVaTaMaRaTaRaVa SaYaThaTaMaTaPaTaShaCa manava | | aaTaMaNaYaVa ca SaNaTaShhaTaSaTaSaYa karya na vidyate ||
naiva tasya कृतेनार्थो नाकृतेनेह kaścana । | na चास्य sarvabhūteṣu कश्चिदर्थव्यपाश्रयः ॥१८॥ ||
naiva tasya KaTaNaRaTha NaKaTaNaHa kascana . | na CaSaYa sarvabhutesu KaShaCaThaRaThaVaYaPaShaRaYa ||
तस्मादसक्तः satataṃ kārya karma samācara | | असक्तो ह्याचरन्कर्म परमाप्नोति pūruṣaḥ ॥१९॥ ||
TaSaMaThaSaKaTa satata karya karma samacara | | aSaKaTa HaYaCaRaNaKaRaMa PaRaMaPaNaTa purusa ||
यद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो janaḥ । | sa यत्ममाणं kurute लोकंस्तदनुवर्तते ॥२१॥ ||
YaThaYaThaCaRaTa ShaRaShhaThaSaTaTaTaThaVaTaRa jana . | sa YaTaMaMaNae kurute LKaSaTaThaNaVaRaTaTa ||
na me पार्थास्ति कर्तव्यं triṣu lokeṣu kimcana | | नानवाप्तमवाप्तव्यं varta eva ca karmaṇi ॥२२॥ ||
na me PaRaThaSaTa KaRaTaVaYa trisu lokesu kimcana | | NaNaVaPaTaMaVaPaTaVaYa varta eva ca karmani ||
yadi ह्यहं na वर्तेयं jātu कर्मण्यतन्द्रितः | mama वर्त्मानुवर्तन्ते manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ॥२३॥ ||
yadi HaYaHa na VaRaTaYa jatu KaRaMaNaeYaTaNaThaRaTa | mama VaRaTaMaNaVaRaTaNaTa manusya partha sarvasa ||
उत्सीदेयुरिमे लोका na कुर्या karma चेदहम् । | saṅkarasya ca kartaa स्यामुपहन्यामिमाः prajāḥ ॥२४॥ ||
uTaSaThaYaRaMa LKa na KaRaYa karma CaThaHaMa . | sankarasya ca kartaa SaYaMaPaHaNaYaMaMa praja ||
saktāḥ कर्मण्यविद्वांसो yathā kurvanti bhārata | कुर्याद्वद्रांस्तथासक्तश्चिकीर्षुर्लोकसंग्रहम् ॥ ||
sakta KaRaMaNaeYaVaThaVaSa yatha kurvanti bharata | KaRaYaThaVaThaRaSaTaThaSaKaTaShaCaKaRaShhaRaLKaSaGaRaHaMa ||
na buddhibhedaṃ जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम् | | जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान् yuktaḥ समाचरन् ॥२६ ||
na buddhibheda JaNaYaThaJaNiaNa KaRaMaSaNaGaNaMa | | JaShhaYaTaSaRaVaKaRaMaNae VaThaVaNa yukta SaMaCaRaNa ||
prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmaani sarvaśaḥ । | ahaṅkāravimūḍhātmā कर्ताऽहमिति manyate ॥२७॥ ||
prakte kriyamanani gunai karmaani sarvasa . | ahankaravimuhatma KaRaTaHaMaTa manyate ||
तत्त्ववित्तु mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ | | गुणा guṇeṣu vartanta iti matvā na sajjate ॥२८॥ ||
TaTaTaVaVaTaTa mahabaho gunakarmavibhagayo | | GaNae gunesu vartanta iti matva na sajjate ||
प्रकृतेर्गुणसम्मूढाः sajjante guṇakarmasu | | तानकृत्स्नविदो मन्दान्कृत्स्नविन्न विचालयेत् ॥२९॥ ||
PaRaKaTaRaGaNaeSaMaMaDha sajjante gunakarmasu | | TaNaKaTaSaNaVaTha MaNaThaNaKaTaSaNaVaNaNa VaCaLYaTa ||
mayi sarvāṇi karmaani संन्यस्याध्यात्मचेतसा । | निराशीर्निर्ममो bhūtvā yudhyasva vigatajvaraḥ ॥३०॥ ||
mayi sarvani karmaani SaNaYaSaYaThhaYaTaMaCaTaSa . | NaRaShaRaNaRaMaMa bhutva yudhyasva vigatajvara ||
ye me मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति mānavāḥ | | शरद्धावन्तोऽनसूयन्तो mucyante तेऽपि karmabhih ॥३१॥ ||
ye me MaTaMaTha NaTaYaMaNaTaShhaThaNaTa manava | | ShaRaThaThhaVaNaTaNaSaYaNaTa mucyante TaPa karmabhih ||
ye त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति me matam | सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि naṣṭānacetasaḥ ॥३२॥ ||
ye TaVaTaThaBhaYaSaYaNaTa NaNaTaShhaThaNaTa me matam | SaRaVaJaNiaNaVaMaDhaSaTaNaVaThaThha nastanacetasa ||
sadṛśam ceṣṭate svasyāḥ प्रकृतेज्ञानवानपि । | prakṛtim yānti bhūtāni nigrahaḥ ki kariṣyati ॥३३॥ ||
sadsam cestate svasya PaRaKaTaJaNiaNaVaNaPa . | praktim yanti bhutani nigraha ki karisyati ||
इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे rāgadveṣau vyavasthitau । | तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य paripanthinau avi ||
iNaThaRaYaSaYaNaThaRaYaSaYaRaTha ragadvesau vyavasthitau . | TaYaRaNa VaShaMaGaCaChhaTaTa HaYaSaYa paripanthinau avi ||
श्रेयान्स्वधर्मो viguṇaḥ परधर्मात्स्वनुष्ठितात् | svadharme nidhanaṃ śreyaḥ परधर्मो bhayāvahaḥ ॥३५॥ ||
ShaRaYaNaSaVaThhaRaMa viguna PaRaThhaRaMaTaSaVaNaShhaThaTaTa | svadharme nidhana sreya PaRaThhaRaMa bhayavaha ||
śrī भगवानुवाच | kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ | | महाशनो mahāpāpmā विद्धयेनमिह वैरिणम् ॥३७॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | kama esa krodha esa rajogunasamudbhava | | MaHaShaNa mahapapma VaThaThhaYaNaMaHa VaRaNaeMa ||
धूमेनाव्रियते वहिर्यथा55दर्शो malena ca | यथोल्बेनावृतो गर्भस्तथा तेनेदमावृतम् ॥३८॥ ||
ThhaMaNaVaRaYaTa VaHaRaYaTha55ThaRaSha malena ca | YaThaLBNaVaTa GaRaBhaSaTaTha TaNaThaMaVaTaMa ||
āvṛtaṃ ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो nityavairiṇā । | kāmarūpeṇa duṣpūreṇa दुष्पूरेणानलेन ca ॥३९॥ ||
avta JaNiaNaMaTaNa JaNiaNaNa nityavairina . | kamarupena duspurena ThaShhaPaRaNaeNaLNa ca ||
indriyāṇi mano बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते | एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम् ॥४०॥ ||
indriyani mano BThaThhaRaSaYaThhaShhaThaNaMaCaYaTa | eTaRaVaMaHaYaTaYaShha JaNiaNaMaVaTaYa ThaHaNaMa ||
तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ niyamya bharatarṣabha | पाप्मानं prajahi ह्येनं ज्ञानविज्ञानाशनम् ॥४१॥ ||
TaSaMaTaTaVaMaNaThaRaYaNaeYaTha niyamya bharatarsabha | PaPaMaNa prajahi HaYaNa JaNiaNaVaJaNiaNaShaNaMa ||
indriyāṇi पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः param manah | मनसस्तु parā बुद्धिर्यो buddheḥ परतस्तु saḥ ॥४२॥ ||
indriyani PaRaNaeYaHaRaNaThaRaYaBhaYa param manah | MaNaSaSaTa para BThaThhaRaYa buddhe PaRaTaSaTa sa ||
evaṃ buddheḥ param buddhvā संस्तभ्यात्मानमात्मना | jahi śatruṃ mahābāho kāmarūpaṃ दुरासदम् ॥४३॥ ||
eva buddhe param buddhva SaSaTaBhaYaTaMaNaMaTaMaNa | jahi satru mahabaho kamarupa ThaRaSaThaMa ||
3% तत्सत् iti श्रीमद्धगवद्गीतासूषनिष | brahmavidyāyāṃ योगणास्रे श्रीकृष्णार्जुतसंवा | कर्मयोगो nāma तृतीयोऽध्यायः ॥ ||
3% TaTaSaTa iti ShaRaMaThaThhaGaVaThaGaTaSaShhaNaShha | brahmavidyaya YaGaNaeSaRa ShaRaKaShhaNaeRaJaTaSaVa | KaRaMaYaGa nama TaTaYaThhaYaYa ||
na fe jñānena sadṛśam पवित्रमिह vidyate | | तत्स्वयं yogasaṃsiddhaḥ कालेनात्मनि vindati ॥३८॥ ||
na fe jnanena sadsam PaVaTaRaMaHa vidyate | | TaTaSaVaYa yogasasiddha KaLNaTaMaNa vindati ||
śrī भगवानुवा | imaṃ vivasvate yogaṃ प्रोक्तवानहमव्ययम् | विवस्वान् manave prāha मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् ॥१॥ ||
sri BhaGaVaNaVa | ima vivasvate yoga PaRaKaTaVaNaHaMaVaYaYaMa | VaVaSaVaNa manave praha MaNaRaKaShhaVaKaVaBRaVaTa ||
evaṃ परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो viduḥ | | sa कालेनेह mahatā योगो नष्ट: parantapa ॥२॥ ||
eva PaRaMaPaRaPaRaPaTaMaMa RaJaRaShhaYa vidu | | sa KaLNaHa mahata YaGa NaShhaTa: parantapa ||
sa एवायं māyā तेऽद्य yogaḥ proktaḥ purātanaḥ । | भक्तोऽसि me sakhā चेति रहस्यं ह्येतदुत्तमम् ॥३॥ ||
sa eVaYa maya TaThaYa yoga prokta puratana . | BhaKaTaSa me sakha CaTa RaHaSaYa HaYaTaThaTaTaMaMa ||
arjuna uvāca | aparaṃ भवतो janma param janma vivasvataḥ । | कथमेतद्विजानीयां त्वमादौ प्रोक्तवानिति ॥४॥ ||
arjuna uvaca | apara BhaVaTa janma param janma vivasvata . | KaThaMaTaThaVaJaNaYa TaVaMaTha PaRaKaTaVaNaTa ||
śrī भँगवानुवाच | bahūni me vyatītāni janmāni tava चार्जुन । | तान्यहं veda sarvāṇi na tvaṃ vettha parantapa ॥५॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | bahuni me vyatitani janmani tava CaRaJaNa . | TaNaYaHa veda sarvani na tva vettha parantapa ||
अजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन् । | prakṛtim स्वामधिष्ठाय संभवाम्यात्ममायया ..6.. ||
aJaPa SaNaNaVaYaYaTaMa BhaTaNaMaShaVaRaPa SaNa . | praktim SaVaMaThhaShhaThaYa SaBhaVaMaYaTaMaMaYaYa ..6.. ||
janma karma ca me दिव्यमेवं yaḥ vetti tattvataḥ | | tyaktvā dehaṃ punarjanma नैति मामेति सोऽर्जुन ॥९॥ ||
janma karma ca me ThaVaYaMaVa ya vetti tattvata | | tyaktva deha punarjanma NaTa MaMaTa SaRaJaNa ||
vītarāgabhayakrodhā manmayā māmupāśritāḥ । | बहवो jñānatapasā पूता madbhāvamāgatāḥ ॥१०॥ ||
vitaragabhayakrodha manmaya mamupasrita . | BHaVa jnanatapasa PaTa madbhavamagata ||
ye yathā māṃ prapadyante तांस्तथैव भजाम्यहम् | | mama वर्त्मानुवर्तन्ते manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ॥११॥ ||
ye yatha ma prapadyante TaSaTaThaVa BhaJaMaYaHaMa | | mama VaRaTaMaNaVaRaTaNaTa manusya partha sarvasa ||
काडक्षन्तः karmaṇāṃ siddhi yajanta iha devatāḥ । | fat hi mānuṣe loke सिद्धिर्भवति karmajā ॥१२॥ ||
KaDaKaShhaNaTa karmana siddhi yajanta iha devata . | fat hi manuse loke SaThaThhaRaBhaVaTa karmaja ||
cāturvarṇyam māyā sṛṣṭam guṇakarmavibhāgaśaḥ | | tasya कर्तारमपि māṃ विद्यकर्तारमव्ययम् ॥१३॥ ||
caturvarnyam maya sstam gunakarmavibhagasa | | tasya KaRaTaRaMaPa ma VaThaYaKaRaTaRaMaVaYaYaMa ||
na māṃ karmaani limpanti na me karmaphale spṛhā | | iti māṃ योऽभिजानाति कर्मभिर्न sa badhyate ॥१४॥ ||
na ma karmaani limpanti na me karmaphale spha | | iti ma YaBhaJaNaTa KaRaMaBhaRaNa sa badhyate ||
evaṃ jñātvā kṛtaṃ karma पूर्वैरपि mumukṣubhiḥ । | kuru कर्मैव तस्मात्तं pūrvaiḥ pūrvataraṃ कृतम् ॥१५॥ ||
eva jnatva kta karma PaRaVaRaPa mumuksubhi . | kuru KaRaMaVa TaSaMaTaTa purvai purvatara KaTaMa ||
kiṃ karma किमकर्मेति कवयो$प्यत्र mohitāḥ । | तत्ते karma pravakṣyāmi yajjñātvā मोक्ष्यसेऽशुभात् ॥१६॥ ||
ki karma KaMaKaRaMaTa KaVaYa$PaYaTaRa mohita . | TaTaTa karma pravaksyami yajjnatva MaKaShhaYaSaShaBhaTa ||
कर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं ca vikarmaṇaḥ | | अकर्मणश्च बोद्धव्यं gahanā कर्मणो gatiḥ ॥१७॥ ||
KaRaMaNae HaYaPa BThaThhaVaYa BThaThhaVaYa ca vikarmana | | aKaRaMaNaeShaCa BThaThhaVaYa gahana KaRaMaNae gati ||
apare niyatāhārāḥ प्राणान्प्राणेषु जुह्ृति । | सर्वेऽप्येते यज्ञविदो yajñakṣapitakalmaṣāḥ ॥३०॥ ||
apare niyatahara PaRaNaeNaPaRaNaeShha JaHaTa . | SaRaVaPaYaTa YaJaNiaVaTha yajnaksapitakalmasa ||
कर्मण्यकर्म yah पश्येदकर्मण ca karma yah | | sa बुद्धिमान् manuṣyeṣu sa yuktaḥ कृत्स्नकर्मकृत् ॥१८॥ ||
KaRaMaNaeYaKaRaMa yah PaShaYaThaKaRaMaNae ca karma yah | | sa BThaThhaMaNa manusyesu sa yukta KaTaSaNaKaRaMaKaTa ||
yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ | jñānāgnidagdhakarmāṇam तमाहुः paṇḍitaṃ budhāḥ ॥१९॥ ||
yasya sarve samarambha kamasankalpavarjita | jnanagnidagdhakarmanam TaMaHa panita budha ||
tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ नित्यतृप्तो nirāśrayaḥ । | कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि naiva किञ्चित्करोति saḥ ॥२० ||
tyaktva karmaphalasanga NaTaYaTaPaTa nirasraya . | KaRaMaNaeYaBhaPaRaVaTaTaPa naiva KaNiaCaTaKaRaTa sa ||
निराशीर्यतचित्तात्मा tyaktasarvaparigrahaḥ । | śārīram kevalaṃ karma कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥२१॥ ||
NaRaShaRaYaTaCaTaTaTaMa tyaktasarvaparigraha . | sariram kevala karma KaRaVaNaNaPaNaTa KaLBShhaMa ||
यदृच्छालाभसन्तुष्टो द्वन्द्वातीतो vimatsaraḥ । | samaḥ सिद्धावसिद्धौ ca कृत्वापि na nibadhyate UII ||
YaThaCaChhaLBhaSaNaTaShhaTa ThaVaNaThaVaTaTa vimatsara . | sama SaThaThhaVaSaThaThha ca KaTaVaPa na nibadhyate UII ||
gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ | | यज्ञायाचरतः karma samagraṃ pravilīyate ॥२३॥ ||
gatasangasya muktasya jnanavasthitacetasa | | YaJaNiaYaCaRaTa karma samagra praviliyate ||
brahmārpaṇam ब्रह्महविर्बरह्मग्नौ brahmaṇā hutam | brahmaiva tena गन्तव्यं brahmakarmasamādhinā evil ||
brahmarpanam BRaHaMaHaVaRaBRaHaMaGaNa brahmana hutam | brahmaiva tena GaNaTaVaYa brahmakarmasamadhina evil ||
दैवमेवापरे yajñaṃ yoginaḥ paryupāsate | | ब्रह्माग्नावपरे yajñaṃ यज्ञेनैवोपजुह्ृति ॥२५ ||
ThaVaMaVaPaRa yajna yogina paryupasate | | BRaHaMaGaNaVaPaRa yajna YaJaNiaNaVaPaJaHaTa ||
श्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये saṃyamāgniṣu जुह्ृ | शब्दादीन्विषयानन्य indriyāgniṣu e ॥२६॥ ||
ShaRaTaRaThaNaNaThaRaYaNaeYaNaYa sayamagnisu JaHa | ShaBThaThaNaVaShhaYaNaNaYa indriyagnisu e ||
सर्वाणीन्द्रियकर्माणि prāṇakarmāṇi चापरे | ātmasaṃyamayogāgnau जुहृति jñānadīpite ॥२७॥ ||
SaRaVaNaeNaThaRaYaKaRaMaNae pranakarmani CaPaRa | atmasayamayogagnau JaHaTa jnanadipite ||
द्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञा योगयज्ञास्तथापरे । | स्वाध्यायज्ञानयज्ञाश्च yatayaḥ saṃśitavratāḥ ॥२८॥ ||
ThaRaVaYaYaJaNiaSaTaPaYaJaNia YaGaYaJaNiaSaTaThaPaRa . | SaVaThhaYaYaJaNiaNaYaJaNiaShaCa yataya sasitavrata ||
apāne Felt prāṇam प्राणेऽपानं तथाऽपरे | | prāṇāpānagatī ruddhvā prāṇāyāmaparāyaṇāḥ ॥२९॥ ||
apane Felt pranam PaRaNaePaNa TaThaPaRa | | pranapanagati ruddhva pranayamaparayana ||
यज्ञशिष्टामृतभुजो yānti brahma सनातनम् | | नायं लोकोऽस्त्ययज्ञस्य कुतोऽन्यः kurusattama ॥३१॥ ||
YaJaNiaShaShhaTaMaTaBhaJa yanti brahma SaNaTaNaMa | | NaYa LKaSaTaYaYaJaNiaSaYa KaTaNaYa kurusattama ||
evaṃ बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो mukhe । | कर्मजान्विद्धि तान्सर्वानेवं jñātvā vimokṣyase ॥३२॥ ||
eva BHaVaThha YaJaNia VaTaTa BRaHaMaNae mukhe . | KaRaMaJaNaVaThaThha TaNaSaRaVaNaVa jnatva vimoksyase ||
शरेयान्द्रव्यमयाद्ज्ञाज्ज्ञानयज्ञः parantapa | | wd कर्माखिलं pārtha jñāne parisamāpyate ॥३३॥ ||
ShaRaYaNaThaRaVaYaMaYaThaJaNiaJaJaNiaNaYaJaNia parantapa | | wd KaRaMaKhaL partha jnane parisamapyate ||
तद्विद्धि praṇipātena परिप्रश्नेन sevayā । | upadekṣyanti te jñānaṃ ज्ञानिनस्तत्त्वदर्शिनः ॥३४॥ ||
TaThaVaThaThha pranipatena PaRaPaRaShaNaNa sevaya . | upadeksyanti te jnana JaNiaNaNaSaTaTaTaVaThaRaShaNa ||
yajjñātvā na पुनर्मोहमेवं yāsyasi pāṇḍava | | yena भूतान्यशेषेण द्रक्ष्यस्यात्मन्यथो mayi ॥३५॥ ||
yajjnatva na PaNaRaMaHaMaVa yasyasi panava | | yena BhaTaNaYaShaShhaNae ThaRaKaShhaYaSaYaTaMaNaYaTha mayi ||
api चेदसि pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ | | wd ज्ञानप्लवेनैव vṛjinaṃ santariṣyasi ॥३६॥ ||
api CaThaSa papebhya sarvebhya papakttama | | wd JaNiaNaPaLVaNaVa vjina santarisyasi ||
यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जु | jñānāgniḥ sarvakarmāṇi भस्मसात्कुरुते tathā ॥३७॥ ||
YaThaThhaSa SaMaThaThhaGaNaRaBhaSaMaSaTaKaRaTaRaJa | jnanagni sarvakarmani BhaSaMaSaTaKaRaTa tatha ||
श्रद्धावाँल्लभते jñānaṃ tatparaḥ saṃyatendriyaḥ | | jñānaṃ labdhvā parāṃ शान्तिमचिरेणाधिगच्छति ॥३९॥ ||
ShaRaThaThhaVaLLBhaTa jnana tatpara sayatendriya | | jnana labdhva para ShaNaTaMaCaRaNaeThhaGaCaChhaTa ||
आज्ञश्चाश्रहधानश्च saṃśayātmā vinashyati | | नायं लोकोऽस्ति na परो na sukhaṃ saṃśayātmanaḥ ||
aaJaNiaShaCaShaRaHaThhaNaShaCa sasayatma vinashyati | | NaYa LKaSaTa na PaRa na sukha sasayatmana ||
yogasaṃnyastakarmāṇam ज्ञानसंछिन्नसंशयम् । | ātmavantaṃ na karmaani nibadhnanti dhanañjaya ॥४१॥ ||
yogasanyastakarmanam JaNiaNaSaChhaNaNaSaShaYaMa . | atmavanta na karmaani nibadhnanti dhananjaya ||
तस्मादज्ञानसंभूतं hṛtstham ज्ञानासिनाऽऽत्मनः | | छित्त्वैनं saṃśayaṃ योगमातिष्ठोत्तिष्ठ bhārata ॥४२॥ ||
TaSaMaThaJaNiaNaSaBhaTa htstham JaNiaNaSaNaTaMaNa | | ChhaTaTaVaNa sasaya YaGaMaTaShhaThaTaTaShhaTha bharata ||
तत्सत् iti श्रीमद्धगवद्गीतासूपनिक | brahmavidyāyāṃ "M श्रीकृष्णाजुनि | ज्ञानविभागयोगो nāma WqW*: ||
TaTaSaTa iti ShaRaMaThaThhaGaVaThaGaTaSaPaNaKa | brahmavidyaya "M ShaRaKaShhaNaeJaNa | JaNiaNaVaBhaGaYaGa nama WqW*: ||
तत्सत् iti siena | brahmavidyāyāṃ योगशास्रे APMP was | PAGINII nāma पञ्चमोऽध्यायः ||
TaTaSaTa iti siena | brahmavidyaya YaGaShaSaRa APMP was | PAGINII nama PaNiaCaMaThhaYaYa ||
arjuna uvāca | saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa पुनर्योगं ca śaṃsasi । | यच्छेय एतयोरेकं तन्मे brūhi सुनिश्चितम् ॥१॥ ||
arjuna uvaca | sanyasa karmana ksna PaNaRaYaGa ca sasasi . | YaCaChhaYa eTaYaRaKa TaNaMa bruhi SaNaShaCaTaMa ||
śrī भगवानुवाच | saṃnyāsaḥ कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ । | तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो viśiṣyate ॥२॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | sanyasa KaRaMaYaGaShaCa NaShaRaYaSaKaRaVaBha . | TaYaSaTa KaRaMaSaNaYaSaTaKaRaMaYaGa visisyate ||
jñeyaḥ sa nityasaṃnyāsī yaḥ na dveṣṭi na काडक्षति | ma hi mahābāho sukhaṃ बन्धाठ्ममुच्यते ॥३॥ ||
jneya sa nityasanyasi ya na dvesti na KaDaKaShhaTa | ma hi mahabaho sukha BNaThhaThaMaMaCaYaTa ||
सांख्ययोगौ पृथग्बालाः pravadanti na panditaah | | एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम् ॥४॥ ||
SaKhaYaYaGa PaThaGaBL pravadanti na panditaah | | eKaMaPaYaSaThaTa SaMaYaGaBhaYaRaVaNaThaTa FaLMa ||
यत्साख्यैः prāpyate sthānaṃ तद्योगैरपि gamyate । | ekaṃ सांख्यं ca yogaṃ ca yah paśyati sa paśyati ॥५॥ ||
YaTaSaKhaYa prapyate sthana TaThaYaGaRaPa gamyate . | eka SaKhaYa ca yoga ca yah pasyati sa pasyati ||
संन्यासस्तु mahābāho दुःखमाप्तुमयोगतः | | योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति ..6.. ||
SaNaYaSaSaTa mahabaho ThaKhaMaPaTaMaYaGaTa | | YaGaYaKaTa MaNaRaBRaHaMa NaCaRaNaeThhaGaCaChhaTa ..6.. ||
योगयुक्तो viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ | sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na lipyate ॥७॥ ||
YaGaYaKaTa visuddhatma vijitatma jitendriya | sarvabhutatmabhutatma kurvannapi na lipyate ||
naiva किंचित्करोमीति युक्तो manyeta तत्त्ववित् । | पश्यन् शृण्वन्स्पृशङ्षघ्न्नश्ननाच्छन्स्वपन् श्वसन् ॥८ ||
naiva KaCaTaKaRaMaTa YaKaTa manyeta TaTaTaVaVaTa . | PaShaYaNa ShaNaeVaNaSaPaShaNaShhaGhaNaNaShaNaNaCaChhaNaSaVaPaNa ShaVaSaNa ||
प्रलपन्विसृजन्गृहणनुन्मिषन्निमिषन्निपि । | इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु vartanta iti धारयन् ॥९ ||
PaRaLPaNaVaSaJaNaGaHaNaeNaNaMaShhaNaNaMaShhaNaNaPa . | iNaThaRaYaNaeNaThaRaYaRaThaShha vartanta iti ThhaRaYaNa ||
ब्रह्मण्याधाय karmaani saṅgam tyaktvā karoti yah | | lipyate na sa pāpena पढ्मपत्रमिवाम्भसा ॥१०॥ ||
BRaHaMaNaeYaThhaYa karmaani sangam tyaktva karoti yah | | lipyate na sa papena PaDhaMaPaTaRaMaVaMaBhaSa ||
kāyena manasaa बुद्धया केवलैरिन्द्रियरपि | yoginaḥ karma kurvanti saṅgam त्यक्त्वाऽऽत्मशुद्धये ॥११॥ ||
kayena manasaa BThaThhaYa KaVaLRaNaThaRaYaRaPa | yogina karma kurvanti sangam TaYaKaTaVaTaMaShaThaThhaYa ||
yuktaḥ karmaphalaṃ tyaktvā शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम् । | ayuktaḥ kāmakāreṇa phale सक्तो nibadhyate ॥१२॥ ||
yukta karmaphala tyaktva ShaNaTaMaPaNaTa NaShhaThaKaMa . | ayukta kamakarena phale SaKaTa nibadhyate ||
sarvakarmāṇi manasaa संन्यस्यास्ते sukhaṃ vaśī | navadvāre pure dehī naiva कुर्वन्न कारयन् ॥१३॥ ||
sarvakarmani manasaa SaNaYaSaYaSaTa sukha vasi | navadvare pure dehi naiva KaRaVaNaNa KaRaYaNa ||
na kartṛtvaṃ na karmaani lokasya srijati prabhuḥ । | na karmaphalasaṃyogaṃ स्वभावस्तु pravartate ॥१४॥ ||
na karttva na karmaani lokasya srijati prabhu . | na karmaphalasayoga SaVaBhaVaSaTa pravartate ||
नादत्ते कस्यचित्पापं na caiva sukṛtaṃ vibhuḥ । | अज्ञानेनावृतं jñānaṃ tena muhyanti jantavaḥ ॥१५॥ ||
NaThaTaTa KaSaYaCaTaPaPa na caiva sukta vibhu . | aJaNiaNaNaVaTa jnana tena muhyanti jantava ||
jñānena tu तदज्ञानं yeṣāṃ नाशितमात्मनः । | तेषामादित्यवज्ज्ञानं prakāśayati तत्परम् ॥१६॥ ||
jnanena tu TaThaJaNiaNa yesa NaShaTaMaTaMaNa . | TaShhaMaThaTaYaVaJaJaNiaNa prakasayati TaTaPaRaMa ||
तदबुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्पराय | गच्छन्त्यपुनरावृत्ति jñānanirdhūtakalmaṣāḥ ॥१७॥ ||
TaThaBThaThhaYaSaTaThaTaMaNaSaTaNaNaShhaThaSaTaTaPaRaYa | GaCaChhaNaTaYaPaNaRaVaTaTa jnananirdhutakalmasa ||
विद्याविनयसंपन्ने brāhmaṇe gavi हस्तिनि। | śuni caiva śvapāke ca panditaah samadarśinaḥ ॥१८॥ ||
VaThaYaVaNaYaSaPaNaNa brahmane gavi HaSaTaNa. | suni caiva svapake ca panditaah samadarsina ||
इहैव तैर्जितः सर्गो yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manah | | nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma तस्मादब्रह्मणि te sthitāḥ ॥१९॥ ||
iHaVa TaRaJaTa SaRaGa yesa samye sthita manah | | nirdosa hi sama brahma TaSaMaThaBRaHaMaNae te sthita ||
na प्रहृष्येत्रियं prāpya नोद्विजेत्माप्य चाप्रियम् । | स्थिखुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद्ब्रह्मिण sthitaḥ ॥२०॥ ||
na PaRaHaShhaYaTaRaYa prapya NaThaVaJaTaMaPaYa CaPaRaYaMa . | SaThaKhaThaThhaRaSaMaMaDha BRaHaMaVaThaBRaHaMaNae sthita ||
बाह्मस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम् | | स॒ ब्रह्मययोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते ॥२१॥ ||
BHaMaSaPaRaShaShhaVaSaKaTaTaMa VaNaThaTaYaTaMaNa YaTaSaKhaMa | | Sa BRaHaMaYaYaGaYaKaTaTaMa SaKhaMaKaShhaYaMaShaNaTa ||
ye hi saṃsparśajā भोगा दुःखयोनय eva d | | ādyantavantaḥ kaunteya न. teṣu ramate बुध: ॥२२॥ ||
ye hi sasparsaja BhaGa ThaKhaYaNaYa eva d | | adyantavanta kaunteya Na. tesu ramate BThha: ||
शक्नोतीहैव yah soḍhum प्राकृशरीरविमोक्षणात् | | कामक्रोधोद्भवं वेगं sa yuktaḥ sa sukhī narah ॥२३॥ ||
ShaKaNaTaHaVa yah sohum PaRaKaShaRaRaVaMaKaShhaNaeTa | | KaMaKaRaThhaThaBhaVa VaGa sa yukta sa sukhi narah ||
योऽन्त:सुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव | sa yogī brahmanirvāṇam ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति ..24 ||
YaNaTa:SaKhaNaTaRaRaMaSaTaThaNaTaRaJaYaTaRaVa | sa yogi brahmanirvanam BRaHaMaBhaTaThhaGaCaChhaTa ..24 ||
labhante ब्रह्मनिर्वाणमृषयः kṣīṇakalmaṣāḥ | | छिन्नद्वैधा yatātmānaḥ sarvabhūtahite ratāḥ ॥२५॥ ||
labhante BRaHaMaNaRaVaNaeMaShhaYa ksinakalmasa | | ChhaNaNaThaVaThha yatatmana sarvabhutahite rata ||
kāmakrodhaviyuktānāṃ yatīnām यतचेतसा | अभितो brahmanirvāṇam vartate विदितात्मनाम् ॥२६॥ ||
kamakrodhaviyuktana yatinam YaTaCaTaSa | aBhaTa brahmanirvanam vartate VaThaTaTaMaNaMa ||
स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्वक्षुश्वैवान्तरे भ्रु | prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau ॥२७॥ ||
SaPaRaShaNaKaTaVa BHaRaBHaYaShaVaKaShhaShaVaVaNaTaRa BhaRa | pranapanau samau ktva nasabhyantaracarinau ||
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायण: | | विगतेच्छाभयक्रोधो yah sadā mukta eva saḥ ॥२८॥ ||
YaTaNaThaRaYaMaNaBThaThhaRaMaNaRaMaKaShhaPaRaYaNae: | | VaGaTaCaChhaBhaYaKaRaThha yah sada mukta eva sa ||
bhoktāram yajñatapasām sarvalokamaheśvaram | suhṛdam sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ शान्तिमृच्छति ॥२९॥ ||
bhoktaram yajnatapasam sarvalokamahesvaram | suhdam sarvabhutana jnatva ma ShaNaTaMaCaChhaTa ||
śrī भगवानुवाच | anāśritaḥ karmaphalaṃ kārya karma karoti yah । | sa saṃnyāsī ca yogī ca na निरग्निर्न चाक्रियः ॥१॥ ||
sri BhaGaVaNaVaCa | anasrita karmaphala karya karma karoti yah . | sa sanyasi ca yogi ca na NaRaGaNaRaNa CaKaRaYa ||
yaṃ संन्यासमिति प्राहुर्योगं tam viddhi pāṇḍava | na ह्यसंन्यस्तसङ्कल्पो yogī bhavati kaścana ॥२॥ ||
ya SaNaYaSaMaTa PaRaHaRaYaGa tam viddhi panava | na HaYaSaNaYaSaTaSaNaKaLPa yogi bhavati kascana ||
आररक्षोर्मुनेर्योगं . karma कारणमुच्यते । | yogārūḍhasya तस्यैव śamaḥ कारणमुच्यते ||
aaRaRaKaShhaRaMaNaRaYaGa . karma KaRaNaeMaCaYaTa . | yogaruhasya TaSaYaVa sama KaRaNaeMaCaYaTa ||
yadā hi नेन्द्रियार्थेषु na कर्मस्वनुषज्जते | sarvasaṅkalpasaṃnyāsī योगारूढस्तदोच्यते ॥४॥ ||
yada hi NaNaThaRaYaRaThaShha na KaRaMaSaVaNaShhaJaJaTa | sarvasankalpasanyasi YaGaNPRDhaSaTaThaCaYaTa ||
उद्धरेदात्मनाऽऽत्मानं नात्मानमवसादयेत् | ātmaiva ह्यात्मनो बन्धुरात्मैव रिपुरात्मनः ॥५॥ ||
uThaThhaRaThaTaMaNaTaMaNa NaTaMaNaMaVaSaThaYaTa | atmaiva HaYaTaMaNa BNaThhaRaTaMaVa RaPaRaTaMaNa ||
बन्धुरात्माऽऽत्मनस्तस्य येनात्मैवात्मना jitaḥ । | अनात्मनस्तु śatrutve वर्तेतात्मैव शत्रुवत् ..6.. ||
BNaThhaRaTaMaTaMaNaSaTaSaYa YaNaTaMaVaTaMaNa jita . | aNaTaMaNaSaTa satrutve VaRaTaTaTaMaVa ShaTaRaVaTa ..6.. ||
jitātmanaḥ praśāntasya paramātmā samāhitaḥ | | śītoṣṇasukhaduḥkheṣu tathā mānāpamānayoḥ ॥७॥ ||
jitatmana prasantasya paramatma samahita | | sitosnasukhadukhesu tatha manapamanayo ||
jñānavijñānatṛptātmā कूटस्थो विजितेन्द्रि | युक्त इत्युच्यते yogī samaloṣṭāśmakāñcanaḥ ॥८॥ ||
jnanavijnanatptatma KaTaSaTha VaJaTaNaThaRa | YaKaTa iTaYaCaYaTa yogi samalostasmakancana ||
सुहन्मित्रार्युदासीनमध्यस्थद्वेष्यबन्धु | साधुष्वपि ca pāpeṣu समबुद्धिर्विशिष्यते ॥९॥ ||
SaHaNaMaTaRaRaYaThaSaNaMaThhaYaSaThaThaVaShhaYaBNaThha | SaThhaShhaVaPa ca papesu SaMaBThaThhaRaVaShaShhaYaTa ||
yogī युज्ञीत सततमात्मानं rahasi sthitaḥ । | ekākī yatacittātmā nirāśīraparigrahaḥ ॥१०॥ ||
yogi YaJaNiaTa SaTaTaMaTaMaNa rahasi sthita . | ekaki yatacittatma nirasiraparigraha ||
śucau deśe pratiṣṭhāpya स्थिरमासनमात्मनः | नात्युच्छितं नातिनीचं चैलाजिनकुशोत्तरम् ॥१ ||
sucau dese pratisthapya SaThaRaMaSaNaMaTaMaNa | NaTaYaCaChhaTa NaTaNaCa CaLJaNaKaShaTaTaRaMa ||
तत्रैकाग्रं manah kṛtvā yatacittendriyakriyaḥ | | उपविश्यासने युञ्ज्याद्योगमात्मविशुद्धये ॥१२॥ ||
TaTaRaKaGaRa manah ktva yatacittendriyakriya | | uPaVaShaYaSaNa YaNiaJaYaThaYaGaMaTaMaVaShaThaThhaYa ||
samaṃ kāyaśirogrīvaṃ धारयन्नचलं sthiraḥ | | veu nāsikāgram svaṃ दिशश्चानवलोकयन् ॥१३॥ ||
sama kayasirogriva ThhaRaYaNaNaCaL sthira | | veu nasikagram sva ThaShaShaCaNaVaLKaYaNa ||
praśāntātmā विगतभीर्बह्मचारिव्रते sthitaḥ | | manah saṃyamya मच्चित्तो yukta āsīta matparaḥ ॥१४॥ ||
prasantatma VaGaTaBhaRaBHaMaCaRaVaRaTa sthita | | manah sayamya MaCaCaTaTa yukta asita matpara ||
युञ्जन्नेवं सदाऽऽत्मानं yogī niyatamānasaḥ | | śānti nirvāṇaparamām मत्संस्थामधिगच्छति ॥१५॥ ||
YaNiaJaNaNaVa SaThaTaMaNa yogi niyatamanasa | | santi nirvanaparamam MaTaSaSaThaMaThhaGaCaChhaTa ||