Author: Adi Shankaracharya
Dasa Shloki (Sanskrit: दशश्लोकी) is a 10-verse Sanskrit hymn composed by Adi Shankara. It serves as a concise summary of the core principles of Advaita Vedanta philosophy, specifically exploring the nature of the true Self (Atma) as pure, attributeless consciousness.
The Legend of Its Origin:
According to tradition, the text was composed spontaneously when Adi Shankara was seeking to become the disciple of Sage Govindapada. When the sage asked the young boy, "Who are you?", Shankara replied with these ten verses.
Core Themes
The verses methodically deconstruct the ego and the physical world using the ancient logic of neti-neti (meaning "not this, not this"):
Rejection of the unreal: It asserts that the Self is not the physical body, the senses, the elements, or any worldly designations.
Beyond states of consciousness:
It explains that the true Self is completely untouched by the waking, dreaming, and deep sleep states.
The Non-Dual Truth:
It concludes that the Atma is eternally pure, formless, and identical to the ultimate supreme reality (Brahman)
Daśaślokī | na bhūmirna toyaṃ na tejo na vāyuḥ | na khaṃ nendriyaṃ vā na teṣāṃ samūhaḥ . | anekāntikatvāt suṣuptyekasiddhaḥ | tadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham .. 1.. ||
Dasasloki | na bhumirna toya na tejo na vayu | na kha nendriya va na tesa samuha . | anekantikatvat susuptyekasiddha | tadeko'vasista siva kevalo'ham .. 1.. ||
Na varṇā na varṇāśramācāradharmā | Na me dhāraṇādhyānayogādayo'pi. | Anātmāśrayāhaṃ mamādhyāsahānā | Ttadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..2.. ||
Na varna na varnasramacaradharma | Na me dharanadhyanayogadayo'pi. | Anatmasrayaha mamadhyasahana | Ttadeko'vasista siva kevalo'ham..2.. ||
Na mātā pitā vā na devā na lokā | Na vedā na yajñā na tīrthaṃ bruvanti. | Suṣuptau nirastātiśūnyātmakatvā | Ttadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..3.. ||
Na mata pita va na deva na loka | Na veda na yajna na tirtha bruvanti. | Susuptau nirastatisunyatmakatva | Ttadeko'vasista siva kevalo'ham..3.. ||
Na sāṃkhyaṃ na śaivaṃ na tatpāñcarātraṃ | Na jainaṃ na mīmāṃsakādermataṃ vā. | Viśiṣṭānubhūtyā viśuddhātmakatvā | Ttadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..4.. ||
Na sakhya na saiva na tatpancaratra | Na jaina na mimasakadermata va. | Visistanubhutya visuddhatmakatva | Ttadeko'vasista siva kevalo'ham..4.. ||
Na cordhvaṃ na cādho na cāntarna bāhyaṃ | Na madhyaṃ na tiryaṅ na pūrvāparā dik. | Viyadvyāpakat vādakhaṇḍaikarūpa | Stadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..5.. ||
Na cordhva na cadho na cantarna bahya | Na madhya na tiryan na purvapara dik. | Viyadvyapakat vadakhanaikarupa | Stadeko'vasista siva kevalo'ham..5.. ||
Na śuklaṃ na kṛṣṇaṃ na raktaṃ na pītaṃ | Na kubjaṃ na pīnaṃ na hrasvaṃ na dīrgham. | Arūpaṃ tathā jyotirākārakatvā | Ttadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..6.. ||
Na sukla na ksna na rakta na pita | Na kubja na pina na hrasva na dirgham. | Arupa tatha jyotirakarakatva | Ttadeko'vasista siva kevalo'ham..6.. ||
Na śāstā na śāstraṃ na śiṣyo na śikṣā | Na ca tvaṃ na cāhaṃ na cāyaṃ prapañcaḥ. | Svarūpāvabodho vikalpāsahiṣṇu | Stadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..7.. ||
Na sasta na sastra na sisyo na siksa | Na ca tva na caha na caya prapanca. | Svarupavabodho vikalpasahisnu | Stadeko'vasista siva kevalo'ham..7.. ||
Na jāgranna me svapnako vā suṣupti | Rna viśvo na vā taijasaḥ prājñako vā. | Avidyātmakatvāttrayāṇāṃ turīya | Stadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..8.. ||
Na jagranna me svapnako va susupti | Rna visvo na va taijasa prajnako va. | Avidyatmakatvattrayana turiya | Stadeko'vasista siva kevalo'ham..8.. ||
Api vyāpakatvāddhi tattvaprayogā | Tsvataḥ siddhabhāvādananyāśrayatvāt. | Jagattucchametatsamastaṃ tadanya | Ttadeko'vaśiṣṭaḥ śivaḥ kevalo'ham..9.. ||
Api vyapakatvaddhi tattvaprayoga | Tsvata siddhabhavadananyasrayatvat. | Jagattucchametatsamasta tadanya | Ttadeko'vasista siva kevalo'ham..9.. ||
Na caikaṃ tadanyaddvitīyaṃ kutaḥ syā | Nna vā kevalatvaṃ na cākevalatvam. | Na śūnyaṃ na cāśūnyamadvaitakatvā | Tkathaṃ sarvavedāntasiddhaṃ bravīmi..10.. ||
Na caika tadanyaddvitiya kuta sya | Nna va kevalatva na cakevalatvam. | Na sunya na casunyamadvaitakatva | Tkatha sarvavedantasiddha bravimi..10.. ||
Iti śrīmatparamahaṃsaparivrājakācāryasya śrīgovinda | Bhagavatpūjyapādaśiṣyasya śrīmacchaṃkarabhagavataḥ kṛtau | Daśaślokī samāptā.. ||
Iti srimatparamahasaparivrajakacaryasya srigovinda | Bhagavatpujyapadasisyasya srimacchakarabhagavata ktau | Dasasloki samapta.. ||